Presvedčila sa, že aj v Chiemgau aréne môže víťaziť, pretože dosiaľ v tomto bavorskom stredisku nikdy nestála na stupňoch.
Kuzminová vzbudila okolo seba veľkú úctu. "V tejto sezóne, ak bude posledná v mojej kariére, som bola sama zvedavá, či mi doprajú všetky strediská dobré umiestenie a zdá sa, že som na dobrej ceste, Oberhof a Ruhpolding mi vyšli v ústrety," spokojne skonštatovala. "Na mojej tvári pred štartom sa nedalo nič čítať, no prekvapí vás, pred začiatkom nástrelu sa mi stalo, že som neprešla kontrolou, odpor spúšte nespĺňal predpísanú normu. Bola som trochu v strese, lebo nástrel sa už začal a ja som stále riešila zbraň. Už som v biatlone veľa rokov a takéto niečo sa mi nestalo, a trochu som sa vykoľajila. Možno aj vďaka tomu, keď som sa v novej situácii absolútne skoncentrovala, som spoľahlivo zastrieľala."
Streľba i beh v harmonickej súvislosti do seba dokonale zapadali: "Hovorí sa, že najlepšie na trati a najlepšie na strelnici sa rovná víťazstvu a ja tejto rovnici verím. No a čo s takouto formou? Budem ju udržiavať. Po 'sveťákoch' však budem musieť trochu využiť pauzu na oddych, regeneráciu, telo nie je stroj a potrebuje nielen záťaž, ale aj oddych. V marci dúfam, že chytím opäť novú vlnu. Moja regenerácia spočíva v rôznom cvičení, vo fyzioterapii a deťoch, pri nich sa doma najlepšie zregenerujem. Tu síce nie sú, ale je to údel športovca a moja veľká obeta."
