Muž, ktorému sa hovorí balkánsky Escobar, čelil obvineniam, že za pomoci rýchlych motorových člnov pašoval narkotiká do susedného Grécka. Informovala o tom miestne médiá. Albánska polícia oznámila, že na zadržanie Baliliho sa podieľali tiež grécke policajné orgány a americký Úrad pre potláčanie narkotík (DEA), ktorý ho viní z organizácie prevozu 700 kilogramov marihuany do susedného Grécka.
"Jeho vydanie úradom bolo výsledkom hlbokej, širokej a komplexnej operácie v spolupráci s partnermi Albánska," povedal minister vnútra Sander Lleshaj. Podľa neho bolo Baliliho jedinou požiadavkou predtým, než sa sám vydal úradom, "uistenie o spravodlivom procese".
V roku 2017 sa Balili dostal na program albánskej bezpečnostnej rady štátu, lebo jeho zločinecká sieť sa postupne rozšírila aj do krajín EÚ, ktoré tlačili na jeho zadržanie. Rovnakú požiadavku vzniesol aj niekdajší vplyvný americký veľvyslanec v tejto balkánskej krajine Donald Lu, podľa ktorého mala Tirana zatknutím Baliliho ukázať, že myslí vážne svoj deklarovaný boj proti organizovanému zločinu.
Balili sa v Albánsku vyhýbal zatknutiu údajne tiež vďaka politickým konexiám v Socialistickom hnutím pre integráciu (LSI), ktorému dlhé roky predsedal súčasný albánsky prezident Ilir Meta. Albánsko v posledných rokoch zápasí so široko rozšíreným ilegálnym pestovaním plodín konope. V minulosti proti producentom a pašerákom marihuany, ktorá sa najčastejšie vyváža do Grécka a Talianska, podnikla rad policajných operácií.
