Terén je tam veľmi nerovný a nedá sa tam zachytiť signál zo Zeme. Číňania to vyriešili tým, že na obežnú dráhu Mesiaca vyslali satelit, ktorý signál s pokynmi zo Zeme prenáša. Sonda je nazvaná Čchang-e 4 podľa mesačnej bohyne z čínskej mytológie. Jej súčasťou je šesťkolesový robot, ktorý bude skúmať okolie pristátia.
Bude odoberať vzorky minerálov a vykonávať radiačné testy. Vedci tak budú vôbec prvýkrát skúmať materiál z odvrátenej strany Mesiaca. Dúfajú tiež, že sa dozvedia viac o Aitkenovej panve na južnom póle Mesiaca, v ktorej sonda pristála. Má priemer 2 500 km, hĺbku 13 km a je to najväčší známy kráter v slnečnej sústave.
Sonda sa vydala na cestu vlani v decembri. Na Mesiaci už pristáli desiatky sond, ale všetky na privrátenej strane. Ľudia na našej obežnici pristáli naposledy v roku 1972.
Prečo je červený?
Na prvej fotke z odvrátenej strany Mesiaca sa povrch javí ako červený. V skutočnosti však červený nádych podľa vedcov spôsobilo osvetlenie, ktoré sonda použila.
