Dve dôležité súčasti slovenských hôr - záchranári a vodcovia - však bijú
na poplach a obávajú sa, že novela výrazne zasiahne do ich právomocí. Problémom podľa nich je nielen to, že svoj majetok musia odovzdať Štátnej ochrane prírody, ale aj to, že nebudú môcť nacvičovať záchranné akcie mimo turistických chodníkov. Ako to vysvetlí ministerstvo? Ľudia, ktorí sú desaťročia neoddeliteľnou súčasťou slovenských veľhôr, upozorňujú, že ak sa paragrafové znenie schváli v tejto podobe,
Tatranský národný park vznikol ešte v roku 1948 a riadila ho Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici. Od roku 1994 boli jeho riadením a správou poverené dve organizácie s dvoma riaditeľmi - Štátne lesy TANAP-u a Správa TANAP-u. Po rokoch sporov a konfliktných situácií sa ministerstvo životného prostredia rozhodlo celé riadenie a správu všetkých národných parkov dostať pod svoj rezort. Zabezpečiť to má práve novela zákona z roku 2002. „Priznám sa, že som z tejto novely veľmi prekvapený, možno až šokovaný. Pre nás to fakticky znamená zánik,“ skonštatoval riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.
Tvrdí, že celý zákon bude mať na ich činnosť zásadný dosah. „Podľa tejto novely by sme mali odovzdať celý náš hnuteľný majetok, čiže celú našu záchranársku výbavu - autá, skútre a všetok náš materiál,“ hovorí Janiga. Ministerstvo životného prostredia však reaguje, že prevod správy pozemkov a majetku v národných parkoch sa týka výlučne správy lesného majetku vo vlastníctve štátu. „Fungovanie Horskej záchrannej služby by touto zákonnou úpravou nemalo byť dotknuté,“ skonštatoval hovorca Tomáš Ferenčák.
Ďalší problém sa však vynára v inej súvislosti. „Novela nám určuje, že po celom národnom parku sa môžeme pohybovať len s cieľom záchrany osôb a majetku. Na výcvik a prevenciu už môžeme používať len vyznačené turistické chodníky. Ak chceme ísť mimo turistického terénu, musíme o to požiadať krajský úrad životného prostredia a ten má 30 dní na odpoveď. Takúto záchranársku činnosť si veru neviem dobre predstaviť,“ dodal riaditeľ horských záchranárov.
Reakcia rezortu
Ministerstvo oponuje, že vo všeobecnosti je už takáto regulácia - napríklad na výcvik psov v najprísnejšie chránených územiach, účinná v súčasnom zákone o ochrane prírody. „Pravda je, že Horská záchranná služba mala priamo zo zákona na takéto činnosti výnimku. Podľa nového návrhu zákona by uvedené aktivity HZS mohla vykonávať aj v tých najvzácnejších lokalitách, ale na základe súhlasu príslušného okresného úradu,“ vysvetľuje rezort životného prostredia. Cieľom totiž je, aby najvzácnejšie lokality zostali bez zásahu ľudskej činnosti - napríklad cvičenie s vrtuľníkom, so psami v oblastiach, kde nemajú povolenie pohybovať sa ani vedci. Problematika bude ešte predmetom rokovaní aj na základe pripomienok. „Nie je teda vylúčené, že znenie zákona bude po vzájomnej dohode precizované,“ zakončil Ferenčák z ministerstva.
Kriticky sa k novele stavia aj organizácia Horských vodcov. V zákone sa píše, že vodcovskú činnosť obstaráva Štátna ochrana prírody SR, čím ich vraj vytlačili z národných parkov. Ostatní majú totiž zákaz pohybu mimo vyznačených turistických alebo náučných chodníkov a zákaz stanovania a bivakovania za hranicami zastavaného územia obce. „Teraz touto novelou de facto prestávame môcť vodiť našich klientov po území slovenských národných parkov. Nerozumieme, prečo práve na Slovensku sú zákonom z hôr vylúčení a nahradiť ich majú ľudia zo Štátnej ochrany prírody,“ hnevá sa prezident Horských vodcov Marek Trávniček.
Tatranský národný park
- má rozlohu 738 km² a jeho ochranné pásmo 307 km², dokopy 1 045 km²
- park obsahuje 600 km turistických chodníkov a 16 označených a udržiavaných cyklistických chodníkov
- prípravy na zriadenie Tatranského národného parku sa začali v roku 1919 po vzniku Československa, reálne vznikol v roku 1948
