V škôlke víťazil na súťažiach v kreslení, v základnej škole sa venoval futbalu a hokeju, pri ktorom napokon zotrval. Miroslav Šatan (44) sa postupne zaradil medzi najslávnejších hráčov a zároveň kapitánov v histórii slovenského hokeja, pričom céčko na drese nosil už od žiackych kategórií.
Keď Šatan začal s hokejom, jeho rodné Topoľčany sa rýchlo stali postrachom tradičných klubov ako Trenčín, Slovan, Košice či Poprad. V sezóne 1984/85 doviedol tím žiakov k titulu majstrov Slovenska. „Miro je rodený líder, ktorého chalani v kabíne, na ľade alebo aj keď hrali len na ulici, vždy rešpektovali. Vycítil som to, a preto som ho hneď vymenoval za kapitána, čo spoluhráči brali ako jasnú vec,“ zaspomínal si pre Nový Čas prvý Šatanov tréner Jozef Nemec.
Prvé hokejové kroky Šatan robil aj s ďalším neskorším majstrom sveta a spoluhráčom zo Slovana i z Buffala Radoslavom Heclom, ku ktorému pridali jednu príhodu Mirovi rodičia. „Keď boli štvrtáci, v úvode jedného zápasu Rado vystrelil bombu od modrej a nechtiac trafil Mira do hlavy. Ten padol ako vrece,“ smeje sa otec Emil.
Vtedy však do smiechu nikomu nebolo. „Keď som videla, ako leží na ľade, strašne som sa zľakla. Potom som v Piešťanoch kúpila kvalitnejšiu a bezpečnejšiu prilbu za 1 000 korún, čo bolo na tú dobu naozaj veľa. Veď sa so mnou kvôli tomu aj muž pohádal, keď som sa s ňou vrátila domov,“ doplnila Margita Šatanová. Modrú prilbu, ktorú Miro ako žiak nosil niekoľko rokov, opatrujú jeho rodičia teraz doma v Jacovciach ako najcennejší artefakt z jeho začiatkov.
