Podľa astronómov je najpravdepodobnejším vysvetlením konjunkcia dvoch planét, Jupitera a Saturna, prípadne Jupitera a Venuše. "Konjunkcia Saturna s Jupiterom nastala v roku sedem pred naším letopočtom trikrát, čo sa nestáva často," povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Práve rok sedem pred naším letopočtom sa často uvádza ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Hypotézu, že často skloňovaným a vyobrazovaným vianočným úkazom boli planéty, ako prvý vyslovil astronóm Johannes Keppler. Jupiter a Saturn patria k najjasnejším objektom našej oblohy, dosahujú zdanlivú veľkosť v prípade Jupitera až mínus 2,9 magnitúdy (mag), v prípade Saturna do mínus 0,5 mag. Čím je číslo menšie, tým je objekt jasnejší. Najjasnejšia z planét Venuša dosahuje zdanlivú veľkosť mínus 4,9 mag.
Len pre porovnanie, najjasnejšia hviezda našej oblohy Sírius v súhvezdí Veľkého psa má zdanlivú veľkosť mínus 1,5 mag, hviezda Vega v súhvezdí Lýry 0 mag, a ešte o niečo menej žiarivá Polárka v Malom voze napríklad len 1,9 mag. Jasnosť komét sa zväčša nedá s takýmito žiarivými telesami ani porovnať. Kométa 46P/Wirtanen, ktorú je vidno v týchto dňoch, môže dosiahnuť jasnosť 3 až 5 mag. Často kométy nie je možné ani len pozorovať voľným okom.
"Kométy mali rýchly zdanlivý pohyb na oblohe a symbolizovali niečo nevyspytateľné a premenlivé. Aristoteles ich vďaka vysokej uhlovej rýchlosti priradil k sublunárnej sfére, teda akoby patrili do atmosféry. Popri iných nebeských telesách sa s kométami v tom čase nič božské nespájalo," vysvetlil Tóth.
"Máme z tohto obdobia len biblickú správu o výraznej hviezde, ktorú údajne videli mudrci v perzskej oblasti, kde sa astronómia tešila popularite. Máme tiež nejaké spätné výpočty, podľa ktorých vieme zrekonštruovať pohyby a viditeľnosť planét, respektíve komét v minulosti. A máme k dispozícii archívne záznamy starých civilizácií," doplnil astronóm.
Kométa sa po prvý raz ako symbol objavila nad jasličkami v Betleheme vďaka renesančnému maliarovi. Taliansky umelec Giotto di Bondone (1266 - 1337) zrejme pozoroval v tom čase viditeľnú Halleyho kométu, samozrejme, sa vtedy takto nevolala. Podľa výpočtov mala byť najbližšie k Slnku 25. októbra 1301 a v tomto období musela byť dobre pozorovateľná.
Maliar Giotto di Bondone potom vyobrazil kométu vo svojom najväčšom diele Klaňanie sa Troch kráľov, čo je cyklus fresiek namaľovaný v kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Umelec ho dokončil v roku 1305.
"Svätý František bol potom jeden z prvých, čo začal vytvárať a propagovať živé betlehemy na pripomenutie svätej noci. Odvtedy sa teda kométa ako symbol objavuje čoraz častejšie. Halleyho kométa sa však nemohla objaviť v predpokladanom čase narodenia Ježiša Krista, teda v spomínaných rokoch šesť až sedem pred našim letopočtom," povedal Tóth, ktorý sa venoval téme betlehemskej hviezdy systematicky, jednoznačná odpoveď však podľa neho zatiaľ neexistuje. Známy z tých čias nie je ani výbuch supernovy, aký nastal v roku 1054.
Konjunkciu dvoch planét, ktoré sa potom môžu javiť ako jedno veľmi jasné teleso, naznačujú aj biblické citáty, v ktorých sa spomína hviezda na východe. Práve tam býva vidno Venušu nadránom ako Zorničku: "Pýtali sa, kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť." A vo veršoch 9 a 10 sa potom píše: "Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť."
