Informoval tlačový referent Mestského úradu v Prešove Milan Grejták. Žena, ktorá sa, ako vraví, narodila v bosorácky deň na Luciu, je stále rovnako veselá. "Mám sa dobre," vystihla Zaťková v krátkej vete svoj celoživotný optimistický postoj. Narodeniny sú podľa jej slov pre ňu malým sviatkom, ktorý si patrične užíva. Pamäť jej stále slúži a rada vtipkuje. "O 104 rokoch je ťažké hovoriť, nieto ešte ich prežiť," rozosmiala tých, ktorí jej prišli zablahoželať. Lieky neberie žiadne, občas si dopraje malý pohárik koňaku, ako aj v deň svojich narodenín.
Von z bytu, kde žije s dcérou Evou, už nechodí. Spoločnosť jej okrem blízkych robí rádio, rada počúva sväté omše. Kedysi veľmi rada plietla svetre, háčkovala a venovala sa ručným prácam.
Zaťková väčšiu časť svojho života prežila síce v Košiciach, no od svojej 80 sa usadila v Prešove. Pochádza z mlynárskej rodiny. Narodila sa v Čeľovciach pri Trebišove počas prvej svetovej vojny. Otec ju však videl len raz, na Vianoce v roku 1915. O mesiac neskôr padol v boji niekde v Rumunsku a rodina doposiaľ netuší, kde je jeho hrob.
Krátko po otcovej smrti však na zápal pľúc zomrela aj mama pani Anny a z nej sa stala úplná sirota. "Vychovali ma teta s ujom. Hovorila som im mamka, otec, veď svojich rodičov som nepoznala," zaspomínala si na detstvo plné ťažkej práce v mlyne a dodala, že bolo zároveň aj najkrajším obdobím jej života.
Vydala sa za súdneho úradníka pochádzajúceho od Trenčína, keď nemala ešte ani 18 rokov. "Žili sme spočiatku v Košiciach, neskôr v Michalovciach, kde sa mi narodili obe deti, a následne sme sa vrátili do Košíc," priblížila Zaťková.
Ovdovela pred vyše 40 rokmi, syn zomrel pomerne mladý. Rozvetvenú rodinu tvoria aj štyri vnúčatá a osem pravnúčat.
