Pôsobíte ako veľký slušák, ale zdanie môže niekedy klamať... Takže, ako by ste sa charakterizovali vy sám?
Že som veselý! Ale bolo by naivné a hlúpe myslieť si, že som stále veselý, to by som asi musel mať v taške nejaké tabletky! (smiech) Teraz vážne, myslím si, že som spoločenský, ale zároveň veľmi rád vyhľadávam samotu. Aj s mojimi dvomi mladšími súrodencami sme si z domova odniesli do života dobrú výchovu. Na vysokej škole ma potom profilovali moji pedagógovia - pán Martin Huba a pani Zuzana Kronerová. Študentom odovzdali nielen múdrosť z hereckého sveta, ale aj akúsi analýzu života a slušnosť. Za posledný rok a pol už však nerobím veci preto, aby som niekomu vyhovel. Mať vlastný názor je základná zodpovednosť voči sebe samému, aj keď si človek občas „nabije hubu“.
Myslíte tým kauzu, keď ste mali potýčku na oslave po premiére hry Otec Goriot v Divadle Andreja Bagara? Vtedy ste dosť nelichotivo aj s kolegom Martinom Šalachom (34) poslali „kamsi“ riaditeľa Jaroslava Dóczyho (58). Podráždilo vás, že sa nezastal hercov, ktorých SBS-kári vyhadzovali z bufetu. Incident vyvolal škandál a následne ste spolu so Šalachom dostali výpoveď.
Zlom prišiel práve aj pre problém, ktorý nastal v Nitre, keď sa vymenilo vedenie v divadle. Komunikácia začala škrípať... Bol to jeden z momentov, keď som pochopil, že už nie som ochotný „kamarátiť“ sa s každým. Že je tu človek, ktorý má moc a bude si ju všemožne dokazovať. Ja mám však tiež moc - mám silu slova, silu ľudskosti.
