V oblasti, kde býva, je to samá skala a kopec, preto pohyb na invalidnom vozíčku neprichádza do úvahy. Mukhlis sa však nevzdal. Tak veľmi túžil stať sa žiakom, že sa naučil chodiť po rukách a do tri kilometre vzdialenej školy sa každý deň presúva takýmto spôsobom.
Keď lekári oznámili rodičom Mukhlisa, že nikdy nebude schopný chodiť, boli zdrvení. Nevedeli si predstaviť, ako sa bude v odľahlej oblasti ostrova Jáva, kde bývajú, pohybovať. V ťažkom teréne invalidný vozík neprichádzal do úvahy. Srdce im trhalo ešte viac, keď sa malý chlapec začal pýtať, kedy už pôjde do školy. Tá je od ich domu vzdialená tri kilometre a keďže z ich dedinky nepremáva žiadna hromadná doprava, netušili, ako problém vyriešiť.
Okrem toho mali veľký strach, či by ostatní spolužiaci ich postihnutého syna prijali. Mukhlis sa však nevzdal a rozhodol sa, že sa s osudom pobije. Na detské ručičky si nastokol sandále a s nohami nad hlavou začal skúšať pohyb po rukách.
Výborný žiak
Dnes by chlapcovi závidel nejeden atlét, keďže malý Mukhlis takto bez problémov prejde každý deň po strmom svahu plnom prekážok až do školy a naspäť. Dokonca nemá problém ani so spolužiakmi, práve naopak. „Je veľmi múdry. Učí sa veci rýchlo a má disciplínu. Je pre mňa inšpiráciou a som šťastná, že je mojím kamarátom,“ povedala pre portál Storytrender jeho spolužiačka Jasmin.
„Z učiva je nadšený a aktívne sa zapája do školských aktivít. Všetci sme na neho hrdí,“ prezradil Mukhlisov učiteľ Euis Khodijah. Aj keď jeho vyhliadky do budúcnosti nie sú ružové, Mukhlis túži stať sa hasičom alebo horolezcom a nemieni sa vzdať.
