Bránami stanice už prešlo za vyše 20 rokov už viac ako 2 000 pacientov či osirelých mláďat. Poďte s nami navštíviť toto nevšedné miesto. Pri dverách Záchrannej stanice Zázrivá nás srdečne víta belgický ovčiak Akim a tesne za ním prichádza aj usmievavý majiteľ a správca rehabilitačnej stanice v jednej osobe Metod Macek. Z Meďa, ako ho všetci volajú, sálajú na prvý pohľad pokoj a dobrota. Veď taký človek, ktorý sa s obetavosťou venuje zvieratám, ani nemôže mať zlé srdce.
Tichí pacienti
Na dvore, medzi peknými zelenými domčekami, nám správca bližšie predstavuje činnosť stanice. „Vznikli sme v roku 2001 rozhodnutím úradu životného prostredia. Stanica stojí na súkromnom pozemku, je to bývalý gazdovský dvor. Všetko sme prerobili na účely záchrannej stanice a ekocentra, kde robíme prednášky pre verejnosť,“ vysvetľuje Metod, ktorý pracuje ako strážca v Národnom parku Veľká Fatra.
Starať sa o tri hektáre pozemku a množstvo zvierat znie síce ako práca na plný úväzok, no keďže slovenská legislatíva až do takej miery staniciam záchrany nepraje, robia, čo vedia. „Napríklad v Česku sú stanice garantované štátom, čo sa týka rozpočtu aj zamestnancov. My si našu prevádzku musíme zabezpečovať sami. Peniaze na potravu máme od Štátnej ochrany prírody, na ďalšie fungovanie zháňame financie cez rôzne granty a sponzorov,“ prezrádza Macek.
Popritom, ako nám Akim k nohám nosí jednu palicu za druhou a prosí o aport, počúvame o pacientoch, ktorých tu už vyliečili. „Sme multifunkčná stanica, vďaka čomu dokážeme prijať akékoľvek zviera. Mali sme tu azda všetky voľne žijúce zvieratá, ktoré sa u nás vyskytujú. Rôzne vtáky – vodné, spevavce či dravce, na ktoré sa špecializujeme, ale aj cicavce vrátane veľkej trojky – vlk, rys, medveď. Malé medvieďatá sa objavujú zhruba každé štyri roky. Tento rok to boli Kvetka a Albert, ktorí už vyrástli a momentálne sú v zoo,“ hovorí Meďo.
Hneď volajte
Ako tak prechádzame okolo veľkých voliér s rôznymi operencami, okrem ich životných príbehov sa dozvedáme aj to, ako má záchrana zvieraťa vyzerať. „Snažíme sa naučiť ľudí, čo robiť, ak nájdu v divočine zraneného tvora či mláďatko. Vždy záleží na situácii, no nie všetko, čo sa v prírode objaví a nevie utiecť, treba brať do záchrannej stanice. Napríklad ak nájdete mláďatá vtákov, ktoré vyleteli z hniezda a nie sú zranené, nie je potrebné ich brať, rodičia sa o ne postarajú. Dokonca sme urobili na túto tému aj kampaň – neberte mláďatá ich rodičom, pretože ľudí to láka. Potom sa nám tu zbytočne kopia mláďatá, zaberá nám to čas, priestory a v konečnom dôsledku im nikdy neposkytneme takú starostlivosť ako rodičia,“ radí správca.
Ak však nájdete zranené zvieratko, najlepšie je hneď volať buď priamo do záchranných staníc, alebo správe národných parkov či linku 112. „Najlepšie je s ním nehýbať, no ak už s ním musíte manipulovať, treba si dať pozor a najlepšie je mať rukavice. Vhodné je aj prikryť ho dekou. Pracovníci záchrannej stanice prídu pre zviera do niekoľkých hodín.“
Neberte ich domov
V žiadnom prípade si neberte zvieratko domov, pretože si môžete poriadne zavariť. „Väčšina zvierat je zákonom chránená, a ak aj nejakého tvora v dobrej viere zoberiete domov, koledujete si o problém. Mali sme raz skúsenosť s jednou paňou, ktorá prevážala zranenú srnku, zastavili ju policajti a takmer obvinili z pytliactva. Našťastie sa to vysvetlilo.“
Ľudia sú však tvory nepoučiteľné, a tak sa stáva, že si domov zoberú napríklad malého ježka. Veď na instagrame to vyzerá tak krásne... „Lenže potom nám volajú, keď majú zablšený celý byt, aby sme si, preboha, po neho prišli. Okrem toho ľudia v neznalosti môžu zvieratkám ublížiť. Často ich kŕmia nevhodnou stravou. Hmyzožravému ježkovi krájajú ovocie, veď v knižkách vidia, že na chrbte nosí jabĺčka, alebo mu nalejú do misky mlieka ako mačke. Ak sa napije, dostane črevné problémy a často uhynie,“ poznamená Metod a dodá, že zvieratá sa dokážu priotráviť jedlom aj v lese. „Napríklad sa nám stalo, že srnka sa nažrala hnilých jabĺk, ktoré tam ľudia vysypali, a takmer sme ju nezachránili.“
A aké sú najčastejšie zranenia zvieratiek? „Kedysi najčastejšie zapríčiňovalo úrazy elektrické vedenie, dnes sú to určite nárazy. Napríklad zrážky s autami, a bohužiaľ, vo veľkom všade pribúdajú presklené plochy. Zo skla sa robia autobusové zástavky, budovy, protihlukové steny, kam narážajú tisícky vtákov. Je to taká novodobá pohroma. Ale stretávame sa aj s otravami, postrelenými zvieratami a inými nelegálnymi aktivitami.“
Náhradní rodičia
Potichučky nazeráme do voliéry, kde na nás spoza stromov nakúkajú iba dve veľké oči sovy myšiarky. Nádherné prostredie záchrannej stanice je rajom každého milovníka prírody. Metod Macek donesie zraneného myšiaka lesného, ktorého po ošetrení a týždňovej aklimatizácii prenáša do rozlietacej voliéry. Krásavcovi sa veľmi lietať ešte nechce, ale rozlieta sa. Potom ho čaká voľná príroda.
„Tie zvieratká, ktoré môžeme, vraciame do voľnej prírody. Musíme preto zabezpečiť, aby sa nenaviazali na ľudí. Máme tu zopár zvieracích pestúnov, napríklad pár orlov, ktoré sa starajú o nájdené mláďatá. Fungujú ako adoptívni rodičia, aby väzba na človeka bola čo najmenšia,“ vysvetľuje Metod a ukazuje nám orlicu Zunu, ktorá už vychovala tri mláďatká.
V stanici neprichádza do úvahy žiadne hladkanie a mojkanie, lebo to nerobí žiadnemu divožijúcemu zvieratku dobre. „Nie sme kontaktná zoo,“ povie rozhodne Metod a vtom mu zazvoní telefón. „Áno, prídem. Labuť? Dobre, sadám do auta a idem,“ hovorí človeku na druhom konci linky. Musíme sa rozlúčiť, pretože anjel strážny v zelenej uniforme opäť vyráža do terénu. Záchrana totiž nepočká. Odchádzame však s krásnym pocitom, že dobrí ľudia ešte stále nevymreli.
Medvieďatá
Kvetku, Alberta a ich dvoch súrodencov nechala medvedia mama z neznámych príčin opustené v brlohu. Strážcovia parku tam dali fotopasce, aby videli, či sa matka nevráti, no neukázala sa. Pred istou smrťou v tuhých mrazoch ich nakoniec zachránil presun do záchrannej stanice, ktorá opatruje medvieďatká približne každé štyri roky.
Tento krásavec sa dva dni túlal v Oravskej Lesnej bez matky. Keďže veľmi hlasno na seba upozorňoval, hrozilo, že bude napadnutý miestnymi psami. Útočisko našiel v Zázrivej a neskôr putoval nazad do prírody.
Vasil sa našiel zabalený v uteráku pri kontajneri na Kysuciach. Mysleli si, že to je malinké šteniatko a doniesli ho do útulku. Nakoniec sa dostal do záchrannej stanice.
Somár Ondrej (pri Metodovi) šéfoval stádu, ktoré vypásalo pod Muráňom pasienky pre sysle. Keďže robil ostatným zle, dostal sa do Zázrivej. Tu sa z neho stal šťastný a pokojný otec. S Irenkou (vpravo) má malú Hanku. Koník Tobi sem prišiel na zaslúžený dôchodok. Je to taký ich adoptívny dedko.
Jelenica Mia
Túto fešandu našli ako osirelé jelenča pri Ružomberku. Priviezli ju poľovníci a do prírody sa už nevráti, pretože sa naviazala na ľudí.
Emu Adela
Adelka sa približne mesiac túlala po Banskej Bystrici a nikomu nechýbala. Dostala sa teda do záchrannej stanice a tu je viac ako šťastná.
Metodov syn, Meďo junior je budúci veterinár. Na fotke ošetrruje orla skalného. Stanica sa špecializuje práve na záchranu a ochranu týchto dravcov.
Krásna sovička nám takto zapózovala. Hovorí sa, že je to najužitočnejšia sova, pretože loví množstvo hlodavcov.
Je to jeden z najsilnejších príbehov stanice. Malú vlčicu našli opustenú na Liptove a takmer zomrela. Silný ako vlk sa však nehovorí nadarmo. Daisy dnes žije v bojnickej zoo.
