Kým v kariére sa mu darí, v súkromí mu to škrípe a nedávno ohlásil rozvod. Čo prezradil o svojom živote Novému Času Nedeľa?
Berú vás ľudia stále ako superstáristu alebo ste sa tej nálepky už striasli?
Viem, že mnohým spevákom, ktorí vyšli zo SuperStar, táto nálepka prekáža, mne však nie. Keď by totiž nebola SuperStar, tak neviem, či by som bol dnes spevákom. Je dosť pravdepodobné, že nevznikne úspešný singel Horúca láska, určite by som neúčinkoval v šou Tvoja zvár znie povedome. Obe súťaže mi pomohli zviditeľniť sa. Takže ja som rád, hoci niektorí ľudia na mne stále vidia tú pomyselnú pečiatku superstáristu. Vôbec im to nevyčítam, naopak, teším sa, že si sedem rokov pamätajú niekoho, kto vtedy súťažil. Ale sú aj takí, ktorí ma vnímajú viac ako moderátora televíznej relácie Koleso šťastia, rozhlasového moderátora, poznajú ma z muzikálov.
V minulosti ste boli reprezentantom vo vodnom póle. Čo bolo najskôr – šport alebo hudba?
Šport je so mnou oveľa dlhšie ako hudba alebo spev. Spievať som začal po dvadsiatke, vodné pólo som hral od jedenástich a venoval som sa mu takmer dvanásť rokov. Bol som aj reprezentantom SR v mládežníckych kategóriách. Z hudby sa po čase stala moja práca a zo športu už len relax. Zároveň si však uvedomujem, že športovať musím, aby som vládal pracovať. Keď mám na koncerte vyše hodiny spievať a skákať, potrebujem mať fyzičku a vládať s dychom.
Ľudia majú svoje spevácke idoly, mali ste aj vy spevácky vzor?
Obdivoval som Karola Duchoňa († 35). Bol podľa mňa najlepší slovenský spevák, aký tu kedy bol. Či už nadčasovosťou piesní, ale hlavne hlasom a tým, ako vystupoval. Vnímam ho ako veľkého frajera. Pred dvoma rokmi som mal možnosť zaspievať si veľký hit Karla Zicha († 55) Máš chuť majoránky na koncerte Lýra 50. Chcel by som mať niekedy taký úspech, aký mali tieto československé legendy. Bola to spevácka liga, na ktorú nesiahame mnohí ani dnes. Dodnes si ich rád vypočujem v rádiu.
Nie všetky piesne sa však dostanú do rádií. Ako je to s tými vašimi?
Máte pravdu, nie všetkých spevákov a nie všetky ich pesničky rádiá hrajú. Niektoré veci sa naozaj do éteru nedostanú. Sú speváci, ktorí si to vedia nejakým spôsobom zabezpečiť, hoci nie vždy vďaka svojmu talentu. A potom sú tu ľudia, ktorí majú geniálne skladby, ale, žiaľ, nikto ich nepočuje.
Myslíte tým aj seba? Štve vás to?
Nie, a keby ma to štvalo, tak by som nevedel pracovať. Vôbec ma to nemrzí. Každý máme rovnaké podmienky, hoci všade sa dá podvádzať. Či už peniazmi, alebo známosťami, čo je na Slovensku úplne bežné. Neteší ma to, ale treba sa zmieriť s tým, že je to tak. A keď s tým nič neviem urobiť, použijem talent. Lebo keď peniaze zhoria a keď kamaráti nebudú, ľudia budú počúvať srdcom. Všetko sa totiž nedá kúpiť.
Dôležití sú fanúšikovia. Máte ich veľa?
Dosť by ich bolo, keby boli aj dvaja.
Nepokazia vám náladu ani hejterské príspevky pod internetovými článkami? Tam sa človek dozvie o sebe všeličo...
Čítam tie diskusie, lebo ma to baví. Som asi masochista, niekedy sa rád dám nahnevať. Ale už dávno na to nereagujem. Prestal som na to reagovať už počas SuperStar. Bolo to totiž kvantum nezmyslov od ľudí, ktorí ma nepoznajú. Načo sa budem hádať s niekým, kto nemá argument, netuší o mne nič? Na druhej strane sa vraví, že to, čo je úspešné, má automaticky neprajníkov. Divné by bolo, keby moja práca nemala žiadnych hejterov. Myslel by som si, že niečo nie je o. k.
Čo by ste robili, ak by ste nespievali? Máte alternatívu?
Mám vyštudovanú ekonómiu a robil som všeličo. Pred SuperStar som predával v športovom obchode, robil som v reklame, pracoval som v IT sfére... Ale keby som nemohol spievať, bol by som veľmi smutný, lebo hudbu milujem najviac na svete. Už teraz, keď sa o tom bavíme, je mi smutno.
V každom prípade zarábať musíte, veď máte dve malé deti, 4-ročného Tea a 2-ročnú Leu. Dozreli ste ako muž, keď ste sa stali otcom?
Keď porovnám svoj život pred narodením detí a potom, tak je to veľká zmena. Som si vedomý, že mám za deti zodpovednosť, preto pracujem, koľko môžem. Mal som veľký strach, ako to bude, ako to finančne zvládnem, ale to asi pozná veľa rodičov. Veď akú väčšiu motiváciu práce môžem mať?
Keď sa vám narodila dcérka, bol to iný zážitok ako pri prvorodenom synovi?
Určite áno. Dievčatko je super, hoci priznám sa, že som sa toho bál. Úprimne poviem, že dievčatko som nechcel mať, lebo viem, akí sme my chlapi. Viem, že ak bude môj gén dostatočne silný a bude ju to ťahať k umeniu, tak tam je to ešte horšie. A nechcel som sa báť o dcéru. Chcel som chlapca, ktorého budem môcť tvrdo vychovávať a pripraviť ho na život. No a vidíte, mám dcéru a je to obrovská láska. Nevedel som si predstaviť, že budem taký zamilovaný. Veľmi ju ľúbim, je super mať dcéru.
Ženili ste sa pred piatimi rokmi, keď ste si po pár mesiacoch randenia vzali tehotnú priateľku Miriam. Pred časom ste však priznali, že sa rozvádzate. Môže za to váš muzikantský život?
Určite aj to bude jeden z dôvodov, ktorých je však oveľa viac...
Nedalo sa teda manželstvo zachrániť?
Prepáčte, ale na toto nebudem odpovedať.
Nedávno ste vydali album s piesňou Búrka. Spieva sa v nej o nešťastnej láske, ktorá sa musela skončiť, hoci sa tí dvaja ľúbia. Je to o vás?
Netýka sa vôbec môjho vzťahu, je to však vec, ktorá sa týka mnohých ľudí. Sám som to zažil, podľa mňa sa v nej nájde veľa poslucháčov.
Ako si predstavujete život po rozvode?
Chcem, aby boli všetci šťastní, aby boli zdravé a šťastné moje deti, ale hlavne chcem, aby som bol šťastný aj ja. To je všetko.
