Oznámil to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý ale teraz musí cez päť hodín počkať na potvrdenie, že sa správne roztvorili solárne panely nevyhnutné pre zásobovanie sondy elektrickou energiou. O túto informáciu sa postará sonda Mars Odyssey, ktorá je od októbra 2001 na obežnej dráhe okolo Marsu.
InSight, ktorý o 20:53 SEČ podľa plánu dosadol na severnú pologuľu na planine Elysium v blízkosti rovníka, už poslal na Zem prvú snímku z povrchu. Fotografia je ale neostrá, lebo šošovka kamery bola ešte v ochrannom puzdre. Viditeľné sú ale čiastočky prachu. Letové stredisko NASA uviedlo, že všetky systémy sondy po pristátí pracujú normálne.
Americký viceprezident Mike Pence už na twitteri zagratuloval NASA, výrobcovi sondy Lockheed Martin a všetkým ostatným, ktorí sa na misii podieľajú. "Je to ôsmykrát, čo USA pristáli na Marse, a prvá misia, kedy budú skúmané hlbiny. Neuveriteľný míľnik," napísal Pence. Žiadnej inej krajine sa doteraz nepodarilo na povrch Marsu dopraviť aparát, ktorý by následne riadne fungoval. Výnimkou bola sovietska sonda Mars 3, ktorá v decembri 1971 síce na červenej planéte pristála, ale letové stredisko s ňou kontakt stratilo po niekoľkých sekundách.
USA zaznamenali jediný neúspech, poznamenala agentúra AP. Zo štatistík vyplýva, že nádej na úspešné dopravenie robotickej sondy na povrch je štyridsaťpercentný. Úlohou Insight je merať tepelný tok v planetárnej kôre či zaznamenávať "marsotresenia", ak existujú. Na palube je aj rádiolokátor na meranie chýb v rotácii Marsu, čo vedcom pomôže zistiť podrobnosti o planetárnom jadre. Odborníci si tiež sľubujú, že aparát potvrdí prítomnosť tečúcej vody pod povrchom planéty. Pátrať po stopách dávneho či súčasného života ale InSight nebude.
