Informovala o tom agentúra Reuters. Mattis ďalej pred novinármi uviedol, že v prípade použitia armády na ochranu colníkov pred prichádzajúcimi stredoamerickými migrantmi bude čakať na žiadosť od ministerstva pre vnútornú bezpečnosť (DHS).
"Mám právomoc konať, teraz uvidíme o čo ma požiada," povedal šéf Pentagónu, ktorý sa odvolával na ministerku pre vnútornú bezpečnosť Kirstjen Nielsenovú.
V závislosti od žiadosti DHS by mohli mať vojaci aj dočasnú právomoc migrantov zadržať, nie ich však zatknúť. Podľa Mattisa ich zadržanie bude trvať "minúty, ani nie hodiny" a potom ich odovzdajú do rúk pohraničnej polícii. Dodal, že vojaci môžu colníkom a členom pohraničnej stráže pomôcť ochrannými štítmi a obuškami. K použitiu ozbrojených prostriedkov by podľa jeho slov dôjsť nemalo.
Podľa dvoch menovaných amerických predstaviteľov, ktorých citovala agentúra Reuters, armáda môže na základe memoranda podpísaného medzi šéfom kancelárie Bieleho domu Johnom Kellym a Mattisom proti migrantom, pokiaľ to bude nevyhnutné, použiť aj zbrane.
Smerom k hraniciam Spojených štátov sa zo stredoamerických krajín vydalo v rôznych skupinách okolo 9000 ľudí. Väčšina z nich chce v USA získať azyl. Ide však o proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov a potenciálne by mohol viesť k ich deportácii.
Prezident Donald Trump, ktorý presadzuje boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu do USA ako jednu z priorít svojej vnútropolitickej agendy, poslal k južnej hranici 5800 vojakov.
Agentúra Reuters v stredu tiež informovala, že vláda zvažuje dať armáde tiež mandát, na základe ktorého by mohla v prípade potreby uskutočňovať zdravotné prehliadky a vyšetrenia migrantov s cieľom zisťovať ich prípadné choroby a zranenia. Tejto úlohy by sa armáda mohla zhostiť len v prípade, ak by ju nezvládal plniť personál amerického Úradu pre clá a ochranu hraníc (CBP).
