Životom ťažko skúšanú mladú ženu pred dvomi rokmi postihla ďalšia rana. Tragicky jej zomrela milovaná mamička Zdenka († 42). Dievčina však napriek tejto tragédii mala šťastie v nešťastí a vďaka otčimovi Renému (62) neskončila v ústavnej starostlivosti. Stará sa nielen o ňu, ale aj o jej sestričku Chiaru (4). So svojím osudom Simone zápasí tak húževnato, že si splnila aj sen o vlastnej knihe.
Simone (25) vôbec nehovorí a s okolím komunikuje pomocou tabuľky s abecedou. Na dorozumievanie využíva aj počítač, smartfón či písanie na papier. Napriek svojmu hendikepu pracuje a píše na počítači pomocou očí. Ako veľká milovníčka literatúry v minulosti napísala knihu a pripravuje ďalšiu.
„Od svojich 8 rokov píšem vlastné básne, príbehy, poviedky. V roku 2016 som debutovala ešte pod svojím pôvodným menom Simona Strelcová knihou Mária a čarovný prsteň. Je to fantasy rozprávka, a to nielen pre deti,“ prezradila Simone s tým, že jej druhá kniha ponesie názov Vyryté v srdci a pamäti s podtitulom Návod, ako brať hendikep s humorom.
„Čitatelia sa môžu tešiť na úsmevné príhody podľa skutočnej udalosti. Humor ma, našťastie, málokedy opúšťa. Mnohí ľudia dokonca tvrdia, že moja dobrá nálada je nákazlivé,“ vysvetľuje mladá spisovateľka a dopĺňa, že do smrti bude vďačná svojej mame za to, že to s ňou nevzdala a vychovala z nej pozitívneho človeka a silnú osobnosť.
„Po smrti mamičky žijem so svojím otčimom, ktorý sa stará o mňa aj o moju malú sestričku úplne sám, bez akejkoľvek pomoci rodiny. Som vďačná, že ma nedal do ústavnej starostlivosti. Chcela by som, aby to ostalo takto aj naďalej, veď po smrti našej mamy sa potvrdilo, že sme naozaj súdržná trojka,“ vraví Simone.
Chýba im asistent
Mladé žieňa potrebuje neustálu starostlivosť a jej nevlastný otec priznáva, že často už nevládze. Potrebovali by totiž od 8. do 14. hodiny zodpovedného asistenta, ktorý by sa staral o Simone, pokiaľ je on v práci. Pri otázke, prečo sa rozhodol starať o nevlastnú dcéru, má jednoznačnú odpoveď: „Urobil by to každý, veď je to normálne, nie? S jej mamou som sa spoznal, keď mala Simonka 3 roky,“ hovorí René s tým, že keď mala Simonka 5 rokov, už bývali ako jedna rodina.
„Škoda, že nám veľa ľudí hádže polená pod nohy a rozdáva kopance, dokonca aj rodina Simonky. Potrebovali by sme spoľahlivého asistenta. Najlepšie dvoch. Nikto nám v tom nevie pomôcť, dokonca ani štát a to je smutné,“ vraví a dodáva: „Samé výhovorky typu, že nie som jej biologický otec a podobne. Bojujeme s veternými mlynmi a pre nás je to doslova existenčná otázka."
