Bezpečnejšie potraviny majú v Česku (24. miesto), v Poľsku (26. miesto) aj v Maďarsku (30. miesto). Za slabým výkonom Slovenska je najmä nedostatočná kvalita bielkovín, ako aj nedostatočný obsah železa v potravinách v európskom, ale i vo svetom kontexte. Vyplýva to z výsledkov prieskumu potravinovej bezpečnosti 2018 GFSI. Porovnávaných bolo celkovo 113 krajín.
V hodnotení disponibility potravín sa umiestnilo Slovensko na 31. priečke a v ich cenovej dostupnosti na 32. priečke. V kategórii Bezpečnosť a kvalita potravín obsadilo 47. miesto. "Za neuspokojivými výsledkami tu stojí najmä nedostatočná kvalita bielkovín v potrave, kde v európskom, ale i vo svetom porovnaní výrazne Slovensko zaostáva. Nedostatočný je aj obsah železa v potravinách," ukázala štúdia. Naopak, lepšie oproti priemeru sa SR umiestňuje v porovnaní národných potravinových štandardov, prístupe k zdrojom vody a rozmanitosti potravín. Dobre Slovensko obstálo v hodnotení preventívnych opatrení zameraných proti klimatickým zmenám.
V kategórii Manažment prírodných zdrojov sa dokonca umiestnilo na prvom mieste spomedzi všetkých 113 krajín. Slovensko je tak v manažmente a udržateľnosti prírodných zdrojov podľa hodnotenia krajinou najmenej ohrozenou ich výpadkom. Predbehlo tak Dánsko.
"Malá stredoeurópska krajina si vedie pri prispôsobovaní sa klimatickým rizikám a hrozbám v oblasti prírodných zdrojov veľmi dobre. Inovácie Slovenska v tejto oblasti zdôrazňujú vedúcu úlohu malých krajín v pokroku v tejto oblasti," konštatujú autori štúdie. Ako príklad uvádzajú mechanizmus včasného varovania v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a iných odvetviach, čím sa Slovensko snaží reagovať na rastúce klimatické riziká, najmä sucho.
Autori oceňujú program H2ODNOTA JE VODA, ktorý Slovensko zaviedlo s cieľom pôsobiť preventívne proti suchu a riešiť príčiny skôr, ako sa objavia ich negatívne následky. "Takéto inovácie budú musieť byť zavedené aj celosvetovo s cieľom zabezpečiť bezpečnosť potravín a predchádzať klimatickým rizikám," vyzdvihuje prístup Slovenska štúdia.
Tá v rámci porovnania 113 krajín konštatuje, že napriek tohtoročnému zlepšeniu potravinovej dostupnosti potravín a ich cenovej úrovne, sa celková kvalita a zdravotná bezpečnosť potravín tento rok zhoršili. Dôvodom je najmä zhoršenie diverzity výživy ako aj nižšia proteínová kvalita. Po prvý raz sa na prvom mieste medzinárodného porovnania GFSI umiestnil Singapur.
Štúdiu vypracovala analytická jednotka britského týždenníka The Economist a potravinárska spoločnosť Corteva Agriscience. Kritéria indexu GFSI sú zostavené tak, aby zachytili dynamiku zmien v potravinovom systéme a dôsledky zmien v svetovom životnom prostredí. Potravinová bezpečnosť sa hodnotí podľa cenovej dostupnosti potravín, ich disponibility a kvality. Index má široký medzinárodný záber, keďže porovnáva 113 štátov.
