Dôvodom bude zmena kľúčových dodávateľských reťazcov a pokles objemu peňazí posielaných naspäť od zamestnancov z týchto krajín pracujúcich v Británii rovnako ako zníženie objemu peňazí z fondov EÚ.
Plánované vystúpenie Británie z Európskej únie (EÚ) podľa správy ING a s ním spojené potenciálne narušenia budú mať najväčší negatívny vplyv na výrobu áut, poľnohospodárstvo a textilný priemysel. Británia by mala odísť z EÚ v marci 2019.
Británia je pre Poľsko druhým najväčším exportným trhom, pričom Poľsko dosahuje v obchode so Spojeným kráľovstvom vysoký prebytok vyše 8 miliárd eur ročne. V prípade Maďarska a Česka je hrozbou pokles dopytu na britskom trhu po autách vyrobených v týchto krajinách, pričom na export s vyššou pridanou hodnotou do Británie pripadá v týchto štátoch 0,2 % respektíve 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Najväčším nebezpečenstvom podľa ING je však to, čo brexit môže znamenať pre podobu rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, o ktorom sa už začína diskutovať. Na príspevok Británie v súčasnosti pripadá asi 6 % z rozpočtu EÚ. Po brexite však tiež klesne priemerný HDP na obyvateľa. To spôsobí, že Poľsko, Česko ani Maďarsko už nebude pod priemerom EÚ, takže sa s najväčšou pravdepodobnosťou tiež znížia príspevky z európskych fondov.
Tento fakt spoločne s novými prioritami EÚ bude mať podľa ING rozsiahle dôsledky na rozpočtový rámec pre roky 2021 až 2027, čo môže spôsobiť zníženie objemu peňazí z eurofondov v prípade Česka, Poľska a Maďarska aj o viac než 20 %. Akékoľvek predĺženie prechodného brexitového obdobia by však zmenšilo tento negatívny vplyv, dodala banka.
