Tak ako lyžovanie je rekreačný, ale zároveň aj vrcholový šport, to isté platí aj o jachtingu. Veľká väčšina jácht slúži na oddych a príjemný pobyt na mori. No sú aj také plachetnice, ktoré okrem pohodového pohupávania sa na mori sa raz začas vydajú na súťažnú jazdu a preženú sa ako rýchle dravé delfíny. Aby to dokázali, na ich palube musí byť skúsená a zohraná posádka. Tú tatranskú Aero Štrbské Pleso tvorí osemčelné mužstvo na čele s kapitánom Viliamom Kubovčíkom (56).
Najprv letec
„Kapitánske skúšky mám už viac ako 20 rokov a moje začiatky boli na Liptovskej Mare. Voda a vietor sú všade rovnaké... Najprv sa treba naučiť ich citlivo vnímať a na našom liptovskom mori na to bola fantastická príležitosť. Nedá sa prísť štyri-päťkrát na more a myslieť si, ako to zvládnem a aký je zo mňa dobrý jachtár,“ hovorí kapitán.
Kubovčík sa odmlada venoval lietaniu. Najprv to bol vetroň, potom paraglajding, neskôr motorové lietadlo.
„Vzdušné prúdy, vietor a termika sú pre lietanie na vetroni absolútnym základom. A vietor a prúdenie sú dôležité aj plavbe na plachetnici. Ak máte vytrénovaný cit pre tieto živly, ste vo veľkej výhode. Je však dôležité zvládnuť aj techniku plachiet, aby ste vietor vedeli aj poriadne zužitkovať. Bežne sa stáva, že na mori obehnete loď so zvesenými plachtami z dôvodu bezvetria, ale vás vietor ženie dopredu len pár desiatok metrov od nej. Alebo idú vedľa seba dve identické lode na rovnakých plachtách a jedna dokáže zrýchľovať a tú druhú necháva ďaleko za sebou,“ opisuje kapitán, ktorý sa vetru naučil rozumieť najprv ako letec.
„Stačí len o pár stupňov zmeniť uhol niektorej plachty, alebo ju viac vysunúť dole, prípadne hore, a rýchlosť sa výrazne zmení. Záleží ozaj na maličkostiach, ktoré však spôsobia veľké zmeny. Jeden rok sme dokonca na klasickej jachte skončili druhí pred pretekárskymi špeciálmi. Domáci chorvátski pretekári nerozumeli, ako sa to dá, a hľadali, čo za podvod sme urobili, že sme takí rýchli. Chceli nás až diskvalifikovať, že to nie je možné!“ smeje sa veterný mág Kubovčík.
Diera v lodi
Morským kapitánom je už od roku 2000 a vždy na jeseň si vyberá posádku na jachtárske preteky Viška Regata, ktoré štartujú zo Splitu. Kubovčíkovu posádku tvoria tradične Tatranci, ktorí sa k moru dostanú tak jeden až dvakrát do roka, ale úlohu námorníkov vždy perfektne zvládnu. Na preteky si v chorvátskom prístave požičajú jachtu a dva dni na nej trénujú.
„Musíme sa zosynchronizovať, každý musí poznať svoje miesto a úlohu. Dôležité je tiež vedieť loď presne vyvažovať. Na pretekoch sa plavíme rýchlosťou 7 až 10 uzlov, čo je rýchlosť do 20 km/h. Na zemi to nie je veľká rýchlosť, ale na vode ovládať loď pri takej rýchlosti je naozaj zložité. Pred pár rokmi do nás pri oveľa menšej rýchlosti narazila iná jachta a bola to poriadna rana a v našej lodi ostala obrovská diera.“
Chorváti nechápu
Pri pretekoch treba byť sústredený a pozorný. „Už samotný štart je veľmi náročný. Predstavte si, že v prístave je, tak ako tohoto roku, 172 lodí. Štyri minúty pred štartom musíte mať vypnutý motor a byť už len na plachtách. Lode neustále krúžia, nestoja na mieste, lebo to nie je možné. Každý si hľadá vhodnú pozíciu a čaká na povel k štartu. Štartovacia línia je dlhá aj jeden kilometer. Po výstrele zrazu všetci vyrazia a snažia sa zaujať najlepšie miesto,“ opisuje ďalší tatranský kapitán Miki Briatka (51), ktorý má na starosti ovládanie spinakra - najväčšej plachty.
Členom posádky je aj chatár z Chaty pod Soliskom Milan Štefánik (46). „Tí Chorváti nevedia, čo si o našich úspechoch majú myslieť. Vŕta im v hlave, ako a kde trénujeme. Ja všetkým Chorvátom tvrdím, že trénujeme na Štrbskom plese, lebo vysokohorské prostredie je ideálne miesto na prípravu na preteky na mori. Bojím sa, že nám začínajú veriť, lebo opäť sme boli druhí a loď, ktorá vyhrala mala náskok len 40 sekúnd a predbehla nás tesne pred cieľom. Okrem futbalu, basketbalu a vodného póla je jachting ďalším národným športom na Jadrane a mnohí sa mu venujú úplne od mala. My prídeme z Tatier pomaly na lyžiach a všetkých necháme za sebou,“ dodáva so smiechom.
Viška Regata
Tohtoročné preteky Tatranci absolvovali na lodi kategórie beneteau first 45. Je to loď pre 10 ľudí s troma kajutami a so spoločenskou miestnosťou. Je dlhá 14 metrov široká 4,2 metra a ponor má 2,7 metra. Sťažeň je vysoký 18 metrov a loď váži 11,5 tony. Loď sa volala Hera II.
Štartovalo sa v meste Split a trať viedla k ostrovu Vis. Jedna trať merala asi 60 km. Na tejto regate sa zúčastňujú posádky z celej Európy, hlavne však z jadranských štátov, ale veľa posádok je z Česka, zo Slovenska aj z Rakúska.
