Ako sám priznáva, negatívne postavy sú mu asi súdené. Nás však zaujalo, že vo voľnom čase sa venuje zaujímavej záľube.
Riša zaujímalo divadlo už v detstve a vždy sa chcel stať hercom. „Už ako 5-ročného ma rodičia dali do divadelného tábora Babylon, ktorý sa konal každé leto. Bola tam výborná atmosféra a viedli nás tam k láske k divadlu. Herectvo je jednoducho vášeň, tak som pri ňom zostal,“ hovorí o svojich začiatkoch rodený Bratislavčan.
Miluje divadlo
„Mal som šťastie, na konzervatórium ma prijali na prvý šup. Podmienkou síce bolo, aby som vedel hrať na jednom hudobnom nástroji, a to som neovládal. Preto ma jedna pani začala doučovať v hre na klavíri.“
Neskôr jeho cesta - ako u väčšiny hercov, smerovala na VŠMU. „Moje ročníkové vedúce boli pani Zuzka Kronerová a Milka Vášáryová, tie najväčšie hviezdy, ktorým asistoval Marek Majeský. Bol to pre mňa veľký zážitok vidieť ich naživo, získavať od nich herecké skúsenosti. Bol som hrdý, že môžem pri týchto veľkých hercoch vôbec stáť,“ hovorí Richard, ktorý hrá v Slovenskom národnom divadle. „Divadlo je srdcovka, je to iné ako všetky ostatné herecké aktivity, taký vlastný svet. Už len ten pocit stáť na javisku, iná atmosféra, ktorá tam vzniká, pozerá na vás obrovské množstvo ľudí, ktorých počujeme smiať sa, kašľať. Na nakrúcaní musí byť absolútne ticho, aby bol dobrý záber,“ vysvetľuje.
„Aj keď hru hráte už dvadsiaty raz, vždy je to iné. Mal som s kolegom dialóg, ktorý mal povedať vetu - Tomu, čomu sa kedysi hovorilo fabrika - a on namiesto fabrika povedal Afrika. Vtedy som sa zachoval veľmi neprofesionálne, lebo som sa začal smiať. Samozrejme, som už viackrát dostal okno, ale tak z toho sa dá vždy vykľučkovať.“
