Mexická radnica poskytla utečencom prístrešie, jedlo a zdravotnú starostlivosť v športovom areáli Magdalena Mixhuca, informoval v utorok mexický denník La Jornada. V mexickej metropole chcú zástupcovia migrantov rokovať s úradmi, niektorí z utečencov zrejme zostanú v Mexiku.
Z terajšej takzvanej karavány migrantov, ktorej prvá časť vyrazila pred tromi týždňami z Hondurasu, už požiadalo o povolenie zostať v Mexiku okolo 3 000 ľudí. Títo utečenci utekajú zo svojich krajín pred chudobou, nezamestnanosťou a kriminalitou s celými rodinami a väčšina má za sebou aj 1 500 kilometrov, z ktorých veľkú časť prešli pešo.
Mexická radnica postavila v športovom areáli Magdalena Mixhuca niekoľko stanov a poskytla ľuďom jedlo, prikrývky a zdravotnú starostlivosť. Miestna veľká tržnica dodala 3,5 tony banánov a guave. Zdravotníci utečencom ošetrili boľavé nohy, dali im lieky na hnačku, zápaly dýchacích ciest a iné choroby. Radnica poskytla aj vakcíny proti tetanu či chrípke. Niekoľko skupín migrantov, z ktorých prvá vyrazila 13. októbra z Hondurasu, očakáva od Mexika tiež administratívnu pomoc. Mexická vláda im už pred dvoma týždňami ponúkla ubytovanie, školy pre deti a dočasné pracovné povolenie, avšak ak by zostali v juhomexických štátoch Chiapas a Oaxaca. To ale vysídlenci odmietli s tým, že chcú trvalé riešenie a nechcú byť "uväznení v niektorých regiónoch".
Väčšina utečencov pochádza z Hondurasu, kde sa v pondelok stretli tamojší prezident Juan Orlando Hernández a jeho guatemalský náprotivok Jimmy Morales. Novinárom potom oznámili, že vyšetrujú, kto tieto karavány zorganizoval. Podľa Moralesa by mali byť organizátori potrestaní, pretože utečencom neposkytli po ceste pomoc a ohrozili ich životy, uviedol guatemalský denník Prensa Libre. Karavány migrantov zo Strednej Ameriky k hraniciam USA sa organizujú už niekoľko rokov, súčasná situácia je ale podľa mexických úradov bezprecedentná. Až do tohto roku tiež nepriťahovali tieto karavány príliš veľký záujem médií, kým proti nim nezačal tento rok na jar ostro vystupovať americký prezident Donald Trump. Ten ich označuje za bezpečnostnú hrozbu.
Na hranice s Mexikom už poslal podľa pondelkového oznámenia Pentagonu 4 800 vojakov, z ktorých najviac (2 600) ich je v Texase. Práve na hranici s týmto americkým štátom, kde v pondelok americkí vojaci umiestňovali plot z ostnatého drôtu, to majú utečenci najbližšie. Aj tak im ale zostáva prejsť ešte minimálne 900 kilometrov.
