Po tom, čo ju v detskom kardiocentre doslova vytrhli z pazúrov smrti, jej ostala ochrnutá hlasivka. Stravu môže prijímať len cez špeciálnu sondu zavedenú do bruška. Rodičia Peter (42) a Katka (35) si v nemocnici prešli ťažkým obdobím aj sklamaním z prístupu lekárov.
Aj vďaka Novému Času jej vtedy desiatky ľudí darovali vzácnu krv, ktorú potrebovala. Malá bojovníčka sa dostala z najhoršieho a ako jediná na Slovensku so svojou diagnózou prežila náročnú procedúru. Potom však prišla pre rodičov ďalšia rana. „Jej srdce bolo takmer neustále na pokraji zlyhania, opakované vážne príhody tachykadrie - srdcovej arytmie ju dostali až na hranicu prežitia,“ rozpráva statočná mamička Katka. Nasledovala druhá operácia, ktorá zafixovala problémy so srdiečkom, Emanuelke však po nej ochrnula pravá časť hlasiviek.
„To bol dôvod, prečo začala mať problémy s prehĺtaním, stravu ešte stále musela prijímať cez noštek hadičkou, to jej však robilo problémy a často vracala,“ spomína Katka. V lete museli dievčatku zaviesť do tenkého čreva špeciálnu sondu s pumpou, cez ktorú začala prijímať lieky aj stravu.
Nechali nás napospas osudu
Keď po zavedení sondy Emanuelku preložili na detské oddelenie, prišiel ďalší šok. „Detské kardiocentrum bolo úžasné, ale po prepustení sme ostali ponechaní sami na seba,“ vysvetľuje Katka. Okrem základných pokynov zostali mnohé z jej otázok k praktickej starostlivosti nezodpovedané, nikto jej nevysvetlil, ako dcérku naučiť jesť a zbaviť ju kŕmiacej sondy.
„Veľa vecí som si musela sama naštudovať, často som personál detskej kliniky doslova naháňala s otázkami,“ spomína mamička. Po siedmich mesiacoch princeznička prvýkrát opustila brány nemocnice. „Dostala som len základné pokyny o použití sondy, chýbali nám základné komponenty, pravidelne som narážala na rôzne problémy,“ spomína na ťažké chvíle. Napriek všetkému je pre rodinku každý deň doma požehnaním.
„V nemocnici len prežívala, teraz je z nej šťastné a živé dieťa, stále sa usmieva,“ prezradila Katka. Bojovníčka má v brušku stále zavedenú sondu, no odkedy je doma, prestala vracať a ustúpili aj záchvaty tachykardie. „Ten pocit, keď prvýkrát videla slnko, cítila vône a vánok, bol neopísateľný,“ usmieva sa mamička. „Stále nemáme vyhraté, maličká berie veľa liekov a chodíme na rehabilitácie, ale tešíme sa z každého nového dňa,“ dodáva.
