Ako prežívala svoj jubilejný titul svetovej šampiónky, ale aj to, ako vyzerali jej začiatky v pretláčaní rukou, či ako to je s financiami v tomto u nás stále netradičnom športe, rozprávala úspešná slovenská športovkyňa v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Získať desať titulov majstra sveta je obdivuhodné, niečo také sa človeku podarí naozaj len výnimočne. Lucia Debnárová to nedávno dokázala a právom je na to hrdá. "Vzhľadom na to, že sa mi ten desiaty titul nepodarilo získať vlani a ani rok predtým, mala som tento rok, pred jubilejným 40. svetovým šampionátom v Turecku, jeden obrovský sen a cieľ. Vyšlo mi to, počet mojich svetových primátov som zaokrúhlila, čo znamená pre mňa naozaj veľmi veľa. Nie každej sa totiž podarí dominovať desaťkrát v tak, dá sa povedať, čisto mužskom športe, akým je armwrestling. Áno, priznávam, že v posledný deň, keď išlo už do tuhého, som bola nervózna, no vedela som, že mám perfektnú formu, som pripravená na viac ako sto percent a bola som presvedčená, že to dokážem. A ono to napokon aj vyšlo," uviedla Lucia Debnárová.
Viacnásobná slovenská, európska i svetová šampiónka sa armwrestlingu venuje od svojich 16-tich rokov. Ako sa vlastne k pretláčaniu rukou dostala? "Cez otca, ktorý registroval ten šport od samých začiatkov. Doteraz si pamätám, ako zbieral a vystrihoval všetky články, ktoré sa týkali armwrestlingu. A na tom som vyrastala aj ja. Takže práve otec bol ten, ktorý mi pretláčanie rukou vštepil do srdca takým spôsobom, že dnes to už nie je o počte a lesku medailí, ale o tom, že tento šport sa stal štýlom môjho života," ozrejmila Debnárová, ktorá sa v detstve okrajovo venovala aj tancu, no z času na čas to skúsila aj v iných športoch. "V žiadnom z nich som nevynikala.“
Na súťažiach sú jej súperkami, samozrejme, ženy, no nie je nič ojedinelé, keď na tréningoch stoja proti nej chlapi. Ako berú to, keď nad nimi zvíťazí? "Najčastejšie trénujem s mužmi z nášho seneckého klubu, ktorí sa tomuto športu venujú a sú logicky aj silnejší. Preto ide zväčša o technické tréningy. Ak sú však už vysilení, tak ich viem aj potrápiť. No sú aj také prípady, že sa proti mne postaví laik, ktorý sa pretláčať nevie a keď ho porazím, tak má milión výhovoriek, prečo sa to stalo. Ja im vysvetľujem, že športové pretláčanie má svoje pravidlá, no to mužské ego tam je stále...," pokračovala úspešná športovkyňa.
Hoci sa to možno nezdá, armwrestling na vrcholovej úrovni je finančne pomerne nákladný šport. "Vzhľadom na to, že som v A-kategórii, tak účasť na európskych či svetových šampionátoch a veci, ktoré s tým súvisia, mi hradí naša asociácia. Ak však ide o nejaké iné súťaže, na ktorých chcem štartovať, musím si už všetko platiť sama," vysvetlila Debnárová, ktorá prednedávnom dostala ponuku reprezentovať USA. Aká bola jej reakcia? "Neviem odísť odniekiaľ, kde to mám rada. Slovensko a Slovákov milujem. Je pravda, že nie každý žije podľa svojich ideálov, ale rozhodne by som to nestavala tak, že na Slovensku sa žije zle. A to som už, žiaľ, neraz počula. Sme hrdý národ, ktorý je hrdý na svojich športovcov a je úplne jedno, či je to Peťo Sagan, ja alebo niekto iný, jednoducho to tak cítim. A práve preto patrí aj táto moja posledná medaila slovenskému národu.“
Hoci Lucia oslávi o pár dní už 31 rokov a na svojom konte má desať titulov majsterky sveta, s aktívnou kariérou ešte ani zďaleka nekončí. "Pokiaľ sa človek vážne nezraní, môže sa armwrestlingu venovať celý život. Vidím to najmä na svojom otcovi, ktorý už má síce svoj vek, no je veľmi silný a s prehľadom konkuruje mladým chalanom. Aj z toho dôvodu sa teším na svoju budúcnosť, pretože viem, že tento šport milujem a robí môj život krajším,“ dodala Lucia Debnárová.
