Časť členských štátov si chce trvalo ponechať letný čas, druhá časť zimný čas a nájdu sa aj také krajiny, ktoré navrhujú zachovanie striedania. Čo sa stane, keď sa nedohodnú? Čas sa kráti. Členské krajiny EÚ sa pôvodne mali dohodnúť, či si trvalo ponechajú letný či zimný čas do začiatku apríla budúceho roka. Lenže dohoda európskej dvadsaťosmičky vrátane odchádzajúcej Veľkej Británie sa zdá čoraz viac v nedohľadne.
Rakúsko ako predsedajúca krajina EÚ preto navrhla, aby sa odložil koniec povinného striedania času až na rok 2021. „Teraz nepočítam s rokom 2019, zvyšok bude vecou rokovania,“ vyhlásil rakúsky minister dopravy Norbert Hofer. Štáty podľa neho dostali viac priestoru na širokú diskusiu a nájdenie potrebnej dohody. Väčšina Slovákov sa v ankete vyjadrila za trvalý prechod na letný čas.
Rezort práce na čele s Jánom Richterom (62) však navrhuje, aby sme prijali celoročne zimný čas. „Chceme zdôrazniť, že ide o predbežné stanovisko k európskej smernici, v celom procese budú najdôležitejšie diskusie na európskej úrovni, pretože pre Slovensko je kľúčové, aby boli zmeny času v krajinách EÚ prijaté koordinovane a jednotne,“ uviedla hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Podľa analytika portálu Euroactiv Radovana Geista ťažko prepokladať, že sa krajinám teraz podarí dospieť ku konsenzu.
V Európe je čoraz viac ľudí, ktorí cestujú cez hranice, a preto bude dôležité nájsť cestu, ktorá nepoškodí vnútorný trh Únie. „Sú dve možnosti, jedna zlá a druhá ešte horšia. Zlá je, že sa zmena odsúhlasí tak, ako to navrhovalo rakúske predsedníctvo. To by znamenalo, že si krajiny ponechajú o dva roky dlhšie striedanie zimného a letného času. Druhá možnosť, horšia, je, že si štáty vyberú rôzne časy. Ľudia si síce na to zvyknú, ale bude to zbytočne komplikovať život,“ vysvetlil Geist.
