Obaja predstavitelia tiež rokovali o predĺžení zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START) o ďalších päť rokov po roku 2021. Oznámili to ruské agentúry. "Ruská strana znovu vyjadrila principiálnu pozíciu ohľadom dôležitosti zachovať zmluvu INF v platnosti a potvrdila ochotu spolupracovať na odstránení vzájomných výhrad ohľadom plnenia tejto zmluvy," uviedla bezpečnostná rada podľa agentúry TASS. Vypovedanie dohody z roku 1987 by podľa nej predstavovalo "vážny úder celému systému medzinárodného práva ohľadom nešírenia zbraní a ich kontroly". "Teraz lepšie chápeme ruské stanovisko, ale chceme ho ešte spresniť, vidieť podrobnosti," uviedol Bolton podľa agentúry RIA Novosti.
Pokiaľ ide o predĺženie zmluvy START, americké stanovisko sa ešte dokončuje. Bolton poprel, že by sa Spojené štáty pokúšali vydierať Rusko odstúpením od zmluvy INF. USA podľa neho ešte nerozhodli o rozmiestnení rakiet v Európe, pokiaľ zmluva INF zanikne, uviedol Bolton. Upozornil, že problém netkvie len v ruskom porušovaní tejto zmluvy, ale ide aj o to, že Rusko je v súčasnosti len "jedným z hráčov" na scéne, pretože rakety stredného doletu má aj Čína a Severná Kórea. Preto sa problém nedá vyriešiť len v bilaterálnom rámci. Bolton prisľúbil "veľa diplomacie v najbližších mesiacoch", pretože USA mienia pokračovať v konzultáciách s Ruskom aj so svojimi spojencami v Európe a Ázii.
Bolton, ktorý rokoval 1,5 hodiny aj s ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom a v utorok bude hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom, hovoril s Patruševom tiež o Sýrii, Iráne, Severnej Kórei a boji proti terorizmu. Rokovanie Boltona a Patruševa trvalo podľa TASS asi päť hodín. Bolton denníku Kommersant povedal, že rokoval s Patruševom aj o novej schôdzke prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina. "Myslím, že ďalším krokom by malo byť rozhodnutie prezidenta Putina," povedal Bolton a dodal, že "možno čoskoro budeme mať, čo povedať". Kommersant pripomenul, že obaja prezidenti navštívia 11. novembra oslavy konca prvej svetovej vojny v Paríži a 30. novembra summit G20 v Argentíne. Bolton ale podľa denníka nevylúčil ani separátnu schôdzku, ako bolo júlové stretnutie v Helsinkách.
Pred odletom do Moskvy Bolton vyhlásil, že cieľom jeho návštevy je pokračovať v dialógu, ktorý v júli v Helsinkách zahájili prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a Donald Trump. Bohatý Boltonov program v ruskej metropole zahŕňa aj rokovania s hlavným zahraničnopolitickým poradcom Kremľa Jurijom Ušakovom a Lavrovovými námestníkmi.
Po sobotňajšom Trumpovom oznámení, že USA vypovedá zmluvu INF, ruskí komentátori nevylučujú, že téma odzbrojenia zatieni všetky ostatné citlivé otázky v rusko-amerických vzťahoch. Z porušovania zmluvy sa vzájomne obviňujú obe krajiny, Trumpovo rozhodnutie, podporené vedením NATO, vyvolalo ale v Rusku mimoriadne tvrdú kritiku. Kremeľ v pondelok varoval, že v prípade vypovedania zmluvy INF bude situácia vo svete nebezpečnejšia. Ak USA začnú vyvíjať nové rakety, bude podľa neho Moskva nútená reagovať adekvátne s cieľom obnoviť vojenskú rovnováhu.
Európska únia v pondelok vyzvala Washington a Moskvu k dialógu, aby zmluvu zachovali. Kým Británia už v nedeľu krok Spojených štátov rozhodne podporila, z Berlína v pondelok zaznelo, že nemecká vláda americký zámer ľutuje. K opatrnosti nabádali aj Francúzsko a Čína. INF bol prvým dokumentom v histórii, ktorý odstránil celú triedu jadrových zbraní. Zmluva zakazuje pozemné balistické rakety a riadené strely s dosahom 500 až 5500 kilometrov.
Zmluvy START 1 a START 2, ktoré výrazne obmedzovali stavy medzikontinentálnych balistických rakiet, uzavreli obe jadrové mocnosti začiatkom 90. rokov. V apríli 2010 podpísali Rusko a USA v Prahe dohodu o ďalšom obmedzení o 50 percent. Každá z krajín má mať nanajvýš 1550 strategických jadrových hlavíc rozmiestnených na maximálne 700 odpaľovacích zariadeniach. V Spojených štátoch pražskú zmluvu označujú ako Nový START, v Rusku ako START 3.
