Nick Young na príbeh narazil, keď skúmal osudy ľudí menovaných na miestnom pamätníku v Thatchame. Alexander Buller Turner sa vyznamenal v prvej svetovej vojne a Victor Buller Turner v druhej svetovej vojne. Ich prastrýko sir Redvers Buller dostal najvyššie vyznamenanie v zulskej vojne v južnej Afrike v roku 1879.
Alexander bol podporučíkom, keď sa jeho prápor dostal 28. septembra 1915 pri Vermelles na severe Francúzska do veľmi zlej situácie. Najprv ho vlastné jednotky napadli plynom, potom vojaci uviazli v zákope pri bývalých uhoľných haldách. Zhora na nich Nemci hádzali granáty.
Posily sa k nim nevedeli dostať a hrozilo im vyhladenie. Alexander len s dvomi ďalšími vojakmi vtedy vybehol k nemeckým pozíciám a zasypal ich granátmi. Nemcov zahnal na útek, no jeho samého strelili trikrát do brucha. Zomrel v nemocnici 1. októbra 1915 vo veku 22 rokov, no jeho čin zachránil 300 vojakov.
Jeho brat Victor bol o 7 rokov mladší. Do armády vstúpil ako 18-ročný a slúžil v nej celý život. Dosiahol hodnosť podplukovníka. V bitke o El Alamejn 27. októbra 1942 velil malému delostreleckému oddielu, na ktorý zaútočila celá nemecká 21. tanková divízia. Postupne im zostalo iba jedno delo, ktoré Victor pomáhal osobne nabíjať.
Keď došla munícia, išiel džípom po ďalšiu. Pri návrate ho zasiahli a džíp začal horieť. Napriek rane na hlave dotiahol debničky s muníciou k delu a pokračoval v streľbe. Do nemocnice sa dal odviezť, až keď Nemci ustúpili. Bitka pri El Alamejne zabránila Nemcom dobyť Egypt.
Keď Victora na dôchodku oslovili novinári, aby porozprával, ako jeho malá jednotka zničila 70 tankov, skromne sa ohradil: „Nie, nie, nie. V skutočnosti sme zničili iba 47!“
Viktóriin kríž
- Zaviedla ho kráľovná Viktória v roku 1856
- Získalo ho 1 355 ľudí
- Od druhej svetovej vojny ho udelili iba 15-krát
