V skutočnosti mala vždy starších partnerov a nerada sa pozerá na erotické scény. Pred tromi rokmi si postavila domček na periférii Košíc, hrá v divadle a na bicykli brázdi okolie.
V úspešnom televíznom seriáli Sestričky hráte vrchnú sestru Helenu. Aká je to žena podľa vás?
Úplne obyčajná so svojimi trápeniami aj bolesťami. Dostala sa do ťažkej životnej situácie a osud skúša, koľko vydrží. Myslím si, že to celkom dobre zvláda. Je to silný typ ženy, ktorá veľmi nedáva najavo svoje emócie, ale vo svojom vnútri je veľmi empatická a krehká. To, čo robí, nie je pre ňu len práca, ale poslanie.
V seriáli sú zábery z operačného stola. Sú z reálnych operácií?
Áno, sú tam zábery aj z reálnych operácií, ale vďaka maskérskym trikom a odbornej pomoci profesionálov operácie aj simulujeme. Učili nás, čo sa týka pohybov rúk, aký nástroj zobrať a kedy ho komu podať.
Krv, vnútorné orgány, rany, jazvy, to všetko vidí divák v Sestričkách. Vytvorili maskéri takú vernú kópiu niečoho, čo vás šokovalo?
Maskéri robili doslova kúzla. Neskutočné veci, z ktorých nám na koži naskakovali zimomriavky. Rezné rany vyzerali ako skutočné a párkrát som dokonca naletela na fór, že mal niekto úraz. Šokovalo nás, keď sme na operačnej sále nakrúcali scénu a pritom sme sa pozerali na obrazovku nad operačným stolom. Zrazu nám pustili zo záznamu laparoskopickú operáciu čreva. Zostali sme paralyzovaní a zabudli sme hrať. Zaujímavé bolo aj to, keď sme s Braňom Bystrianskym nakrúcali scénu, kde ma mal ovracať krvou. Opakovali sme ju azda desaťkrát. Najprv bez krvi, potom s ňou. Bola všade, len nie tam, kde mala byť.
