Jej manžel totiž predsedal Valnému zhromaždeniu OSN. Ako sa jej tam žilo, s akými významnými ľuďmi sa stretla, či si predstavuje, že bude našou prvou dámou i o tom, či sa vráti moderovať šport exkluzívne porozprávala pre Nový Čas Nedeľa.
Len pred pár dňami ste sa vrátili z New Yorku, kde váš manžel Miroslav Lajčák (55) predsedal Valnému zhromaždeniu OSN. Ako ste ten rok v Amerike prežili?
Intenzívne. Bol to rok extrémne zaujímavý, so skúsenosťami na celý život. Ušiel veľmi rýchlo a teraz som v štádiu, ktoré tuším pán Lasica nazval spomienkový optimizmus. S prichádzajúcim odchodom sa mi v hlave začalo premazávať všetko zlé, negatívne a zostali mi len najkrajšie spomienky. Aj keď lúčenie bolo smutné, mám mnoho kontaktov na ľudí, s ktorými budem naďalej komunikovať. Diplomatický svet je však malý, tak verím, že sa ešte stretneme.
Čo také zlé ste mohli ako manželka ministra zahraničných vecí zažiť?
Ťažko to opísať... Ľudia majú mylné predstavy o našom živote. Za posledné roky som sa sťahovala desať ráz. Začať žiť na Manhattane nebolo vôbec jednoduché. Je iné, keď človek príde na pár dní na dovolenku do hotela alebo k známym. Vtedy nemusíte behať po úradoch, vybavovať bankový účet či ďalšie veci, ktoré patria k bežnému životu. Zdalo sa mi, že všetko trvá dlho, že tam je byrokracia väčšia ako u nás. Každá maličkosť, ktorú máte doma zvládnutú, vám v cudzom prostredí robí problém. Obyčajný nákup mi trval tri hodiny, keďže som čítala zloženie potravín, aby som vedela, čo budeme jesť. Nesťažujem sa, aj to negatívne dáva človeku komplexnejší obraz o krajine. Neviem, kto to povedal, ale jednoznačne sa s tým stotožňujem, že pobyt v Amerike vás naučí viac milovať Európu. A v mojom prípade aj viac milovať Slovensko. My ako národ sa často a radi podceňujeme a sťažujeme...
Na zasadnutí Valného zhromaždenia minulý rok sedeli za vami aj vaše dcéry Vanesa (26) a Lara (15). Je to bežné, že tam môže ísť rodina?
Išlo o slávnostné otvorenie Valného zhromaždenia OSN, ktorému predsedal manžel. V USA a v mnohých ďalších krajinách sveta je súčasťou politickej kultúry, že človek, ktorý preberá dôležitú funkciu, prichádza s manželkou aj so svojimi deťmi. Naopak, zvláštne je, ak mu nerobia spoločnosť. Verejnosť jednoducho chce poznať jeho zá- zemie. Ubezpečujem vás, že OSN má veľmi prísny protokol a účasť rodinných príslušníkov je jeho súčasťou.
Stretnutia s viacerými prvými dámami mi len potvrdzujú, že sú to takí istí ľudia z mäsa a kostí ako ostatní. Pred rokom som bola na obede organizovanom pre prvé dámy, kde som sedela vedľa pani Trumpovej. Trval takmer dve hodiny, takže sme mali čas sa aj porozprávať. Videla som ju uvoľnenú, usmiatu. Rozprávali sme sa aj o deťoch. O tom, ako jej syn volá a pýta sa, kedy už príde domov. Rieši to, čo riešia všetky pracujúce mamy, ktoré doma čaká dieťa.
Nemali ste pocit, že by sa nad vás dámy vyvyšovali?
Nie, skôr som narážala na svoj vlastný pocit, ktorý má naša generácia v hlave. Komplex, že pochádzame z malej krajiny. Či sme dobre oblečené, dostatočne múdre a šarmantné... Pochybujeme o sebe. Chcela by som preto povzbudiť slovenské ženy, že v ničom nezaostávame a popri práci zvládame deti aj domácnosť, čo v mnohých krajinách nie je bežné. To nie je sťažnosť, ale vyzdvihnutie našich predností.
Stretli ste v USA aj niekoho známeho zo šoubiznisu?
Áno, pretože viaceré hviezdy aktívne podporujú rôzne projekty v rámci OSN. Výnimočný vzťah sme si vybudovali s Michelle Yeoh, bývalou Bond girl, hviezdou mnohých akčných filmov. Po vystúpení v sále Valného zhromaždenia skonštatovala, že cítila obrovský tlak a stres. S Angelinou Jolie sme sa zasa stretli minulý rok pred Vianocami na charitatívnej večeri, kde bola aj so svojimi deťmi a s ich opatrovateľkami. Keďže sa chystala predniesť prejav, videla som, aká bola z neho počas večere nervózna. Čítala si ho ešte na kolenách pod stolom. Zrejme by som na jej mieste robila to isté. (smiech) Najsilnejším zážitkom bolo pre mňa jednoznačne stretnutie s pápežom Františkom vo Vatikáne. Cítiť z neho nekonečnú ľudskosť a pozitívnu energiu. Hoci tam platí asi najprísnejší protokol, cítila som sa veľmi príjemne. Šíri okolo seba úžasné dobro. Manžel s ním mal politické rokovanie medzi štyrmi očami. Po jeho skončení k nim najskôr pozvali mňa, až potom manželových spolupracovníkov s odôvodnením, že rodina je pre neho najdôležitejšia.
Mala štrnásť, keď sme do Ameriky prišli. Prvé tri mesiace bola smutná, lebo jej chýbali kamaráti zo Slovenska. V jej veku je to asi úplne normálne. Spočiatku to pre ňu bolo ťažšie, ako som si myslela, hoci nemala žiadnu jazykovú bariéru. Keď sa v škole udomácnila, tak u nás často prespávali jej kamarátky. Dievčatá ma vždy vychválili za to, čo som navarila a napiekla, takže ma to povzbudzovalo. (smiech) Zo školy často chodili varovania pred prespávaním detí mimo domu aj pred drogami, takže bola som rada, keď Lara zostávala s kamarátkami u nás a mala som ich pod dohľadom. Aspoň zo začiatku, kým som ich bližšie spoznala. No a keď potom odchádzala späť na Slovensko, zasa sa jej ťažko lúčilo. Darmo, mnohé priateľstvá, ktoré v tomto období vzniknú, bývajú na celý život. Zostáva však s dievčatami v kontakte a už máme aj plány, kto k nám príde počas prázdnin.
Za diplomata ste vydatá už 16 rokov. Ešte vás baví takýto kočovný život?
Mám pocit, že s pribúdajúcim vekom zvládam odchody ťažšie. Navyše, vôbec nie som adaptabilný človek. Nemám rada zmenu ani nové prostredie. Mám obrovský rešpekt a možno až strach zo všetkého nového, preto mi to asi osud prináša do cesty, aby som sa s tým nejako vyrovnala. Ťažšie je to aj preto, že rodičom pribúda vek aj zdravotné problémy a chcem im byť nablízku.
Posledný rok bol pre vás skutočne plný zmien. Dokonca ste sa stali babičkou. Dcére Vanese sa začiatkom februára narodil syn Alexander. Užívate si ho?
Keďže bývajú u nás, užívam si ho každý deň. A som šťastná, že som tu mohla byť, aj keď sa narodil. Je to presne také, ako ženy zvyknú hovoriť, je to míľnik v ich živote, niečo úplne iné ako vlastné deti. Vanesa sa vždy sťažovala, aká som prísna mama, a tak jej hovorím, aby sa pripravila, že o to viac budem teraz rozmaznávať svoje vnúčatá. V Amerike boli ženy prekvapené, že som už stará mama, keďže niektoré z nich v mojom veku mali iba desaťročné deti. Ale som hrdá na to, že som babka.
Vášho manžela predstavitelia vládnej strany Smer presviedčajú, aby kandidoval za prezidenta. Ako to vnímate, že by ste sa aj vy mohli stať prvou dámou Slovenskej republiky?
Myslím si, že môj manžel dostatočne jasne túto možnosť odmietol. Takže nie je dôvod vyjadrovať sa k tomu. Verte mi, nepredstavujem si to a ani sa nad tým nezamýšľam, riešim úplne iné veci.
V prieskume, ktorý nedávno robila agentúra Focus, získal váš manžel až 26 % hlasov, čo bolo najviac zo všetkých ohlásených aj neohlásených kandidátov na prezidenta. Nepresvedčilo ho ani to?
Určite je veľmi príjemné, keď vás ľudia oslovujú a hovoria vám pekné veci. Je to úžasná odmena za prácu, ktorú robí naplno a vždy s pocitom, že chce čo najlepšie reprezentovať Slovensko vo svete. Vieme však, že tak ako cítime podporu od mnohých ľudí, prišla by aj masívna negatívna kampaň, súčasťou ktorej by boli aj naše deti a celé rodiny a to naozaj nechceme. Žiadna funkcia za to nestojí. Viem si predstaviť, že to bude špinavá hra a ísť cez to blato nemá význam. Sama najlepšie viem, koľko úsilia a driny stojí za uznaním, s akým sme sa lúčili v New Yorku. V každom prípade som vždy za manželom stála pri všetkých jeho zásadných rozhodnutiach.
Tlačí manžela do kandidátky priamo predseda Smeru Robert Fico alebo niekto iný?
Pokiaľ viem, manžela do kandidatúry nik netlačí. Veľa ľudí sa s ním o tom rozpráva, ale v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o nátlaku.
V RTVS ste mali rok neplatené voľno. Vrátite sa teraz späť do verejnoprávnej televízie a do relácie Góly - body - sekundy, kde vás medzitým nahradila Mariana Ďurianová?
Rozhodla som sa, že do športu sa už nevrátim. Myslím si, že je to uzavretá kapitola v mojom živote, aj keď ho naďalej budem sledovať. Podľa mňa je čas posunúť sa ďalej. V RTVS chcem pokračovať, takže budeme pracovať na novom projekte. Zatiaľ mám do polovice novembra neplatené voľno. Rozhodne však nemám pocit, že sa nudím. (smiech)
