Povedal to na brífingu klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Dodal, že tohtoročné leto bolo tiež súčasťou teplého polroka od apríla do septembra, ktorý bol ako celok tak extrémne teplý, že pôvodné rekordy boli v niektorých prípadoch prekonané aj o viac ako jeden stupeň Celzia. “Dlhotrvajúce nadnormálne teplé počasie spôsobilo, že v teplom polroku 2018 bol zaregistrovaný na prevažnej väčšine meteorologických staníc Slovenska rekordný počet letných dní, letných nebolo iba 45 dní. Inak povedané, v teplom polroku približne štyri a pol mesiaca maximálna denná teplota vzduchu dosahovala letné hodnoty,“ uviedol Pecho.
Z klimatologického hľadiska bola zaujímavým fenoménom tohtoročného leta aj veľmi dlhá perióda teplého počasia, ktorá sa vyskytla v júli po jeho menej teplom začiatku a pokračovala v priebehu väčšiny augusta. Ako dodal Pecho, rovnako zaujímavý bol zlom v teplotných podmienkach po 21. septembri, keď ešte teplota vzduchu dosiahla takmer tropické hodnoty a o niekoľko dní sa napríklad aj v Bratislave začala vykurovacia sezóna. “Režim atmosférických zrážok, ich pôvod a priestorové rozloženie boli v celom teplom polroku 2018 neštandardné. Mimoriadny bol častý výskyt búrok, z ktorých niektoré vyústili do lokálnych povodní,“ povedal na brífingu na margo letných zrážok klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.
Zvláštnu pozornosť si podľa neho zaslúžia najmä prípady, keď denný úhrn zrážok dosiahol 50 milimetrov a viac. Takýchto prípadov bolo v sieti klasických zrážkomerných staníc SHMÚ na Slovensku zachytených od apríla do júla 2018 takmer sto.
