Je to preto, lebo nadmerné priberanie vedie k zvýšenej alebo zníženej citlivosti na inzulín, hormón regulujúci hladinu cukru v krvi. "Až 88 percent ľudí s novodiagnostikovaným diabetom 2. typu má zvýšenú hmotnosť," hovorí docent Emil Martinka, primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.
Cukrovka je jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Môže skrátiť dĺžku života o 15 až 20 rokov, teda približne o štvrtinu. Podľa štatistík každých sedem sekúnd zomrie človek na cukrovku. Celková predpokladaná dĺžka života je u diabetikov skrátená o štvrtinu a cukrovka je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek a tiež amputácií na dolných končatinách. "Pri vzniku cukrovky hrá dôležitú úlohu aj genetika a etnické faktory, t. j. to, kde žijeme, ako sme zvyknutí stravovať sa a ďalšie," hovorí docent Martinka. Podstatné je aj to, kde na tele sa tuk ukladá. Najrizikovejšia podľa neho je centrálna obezita, teda postava typu jablko, ktorej sa tuk ukladá na bruchu. Veľmi nebezpečný je obvod pása u žien viac ako 88 centimetrov a u mužov viac ako 102 centimetrov.
Ďalšou vecou, na ktorú upozorňuje, je vek: "Čím sme starší, tým je vyššie riziko vzniku obezity aj diabetu ako takého." Pri súčasnom trende vývoja možno predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov s cukrovkou na Slovensku zvýši na 16,6 percenta. "Cukrovka a obezita sa dnes rozširujú ako epidémia. Na Slovensku má cukrovku sedem percent obyvateľov, čo je okolo 370 000. Zhruba tretina pritom nie je diagnostikovaná," uvádza docent Martinka. Upozorňuje, že Slovensko vo všetkých štatistikách chorobnosti dosahuje horšie výsledky, ako je priemer Európskej únie. Až 60 percent ľudí na Slovensku má nadváhu alebo obezitu, pričom o niečo horšie sú na tom muži.
Inými rizikovými faktormi vzniku cukrovky sú genetika, málo pohybu, nadmerný príjem potravy s vysokou energetickou hodnotou, stres, ale aj prostredie či návyky, ktoré si nesieme z domu.
