Mladík, pôvodom z Rimavskej Soboty, sa však paradoxne nesťažuje a tvrdí, že muži zákona sú s jeho bývaním v pohode.
Andrej (23) sa narodil sa v Rimavskej Sobote, mal štyri, keď ho dali do detského domova. „Povedali mi, že mama sa o mňa nestarala, bila ma a týrala,“ prezrádza. Po osemnástke si ho rodičia zobrali k sebe, no po smrti otca ušiel do Bratislavy. Potĺkal sa po uliciach, až kým mu istý dobrodinec nepožičal nepojazdný karavan, ktorý už dlho stál na petržalskom parkovisku na Lachovej. „Fakt, klobúk dolu pred ním, aj v zime mi pomohol, daroval mi plynovú bombu. Na nej si varím,“ ukazuje Andrej.
Karavan, kde žije aj s vlčiakom Benom, si prerobil. Zaizoloval ho kobercami, má tam posteľ, skrinky, taniere, šálky aj obrazy. Zariadenie má zväčša zo smetiakov, ľudia zo sídliska mu v zime doniesli deky. „Nikto ma nevyháňa, veď tu nerobím žiadne žúry, ani neporiadok. Nemajú dôvod hnevať sa,“ hovorí. Vie, že mnohí ho považujú za čudáka. Aj preto, že si vypcháva prsia. „Robím to, lebo sa mi to páči,“ hovorí Andrej a potvrdzuje, že je „na chlapcov“.
Policajti sú v pohode
Umývať sa chodí k známej, pre psa a na bežnú hygienu používa vodu z neďalekého dunajského ramena. „Často sa ma pýtajú, ako to robím, keď tu nemám záchod. Cikám do bandasky, potom to vylejem do kanála. Veľkú potrebu zachytím do sáčku, zabalím a vyhodím do smetí,“ opisuje Andrej. Tvrdí, že peniaze na život si zarába na brigádach. „Umývam okná, zametám. Robotu si zháňam tak, že sa pýtam ľudí,“ vraví. Karavan, kde Andrej žije, parkuje kúsok od policajnej stanice. „Páni policajti sú v pohode. Sem-tam sa zastavia, ale sú priateľskí. Len tak sa porozprávajú, spýtajú sa, že ako žijem,“ pochvaľuje si. Hovorí, že v byte by bývať nechcel. „Je tu dobre, čo mi chýba,“ uzatvára.
