Zamestnanci Slovenskej ľudovej majoliky Modra, ktorí pracujú hneď vedľa, si totiž stanovište autobusov „adoptovali“ a vyzdobili. Ako inak, než slávnymi ornamentmi modranskej keramiky.
Keby takých miest bolo viac! Donedávna bola zastávka vedľa podniku Slovenská ľudová majolika Modra rovnaká ako väčšina starých autobusových zastávok. Ošarpanú búdu z vlnitého plechu špatili grafity a zvyšky otrhaných plagátov. „Vôbec sa nám to nepáčilo, tak sme sa jedného pekného dňa s kolegami dohodli, že keď bude trochu peňazí nazvyš, tak to nejakým jednoduchým spôsobom dáme do poriadku,“ hovorí predsedníčka predstavenstva Miriam Fuňová.
S nápadom oslovili mesto Modra, SAD, a keďže nikto nič nenamietal, pustili sa do práce. Zastávku museli najskôr dôkladne vyčistiť od neporiadku a nánosov starých náterov. Práce im trvali dva týždne, výsledok je očarujúci. „Toto je typický dekor majoliková ornamentika,“ ukazuje Miriam Fuňová modré ozdoby na bielom pozadí. A dodáva aj zaujímavosť: „Dekor aj technológia majoliky sú od minulého roka zapísané v reprezentatívnom zozname nehnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenska,“ hovorí.
O ornamentovú výzdobu sa postaral skúsený maliar Miroslav Durgala (63). Keďže sa nedala naniesť priamo na zastávku, vlnitý plech na to nie je vhodný, namaľoval ju na panel, ktorý potom upevnili na zastávku. Cena projektu sa vyšplhala len na pár sto eur. „Máme dobré ohlasy, ľuďom sa to páči. Dokonca nám už navrhli, že by nám pomohli skrášliť aj zastávku oproti,“ teší sa Fuňová.
Jej slová potvrdili aj cestujúci autobusu do Šenkvíc. „Je to krásne! Ja som si to už aj fotila, také je to nádherné,“ nadchýnali sa Helena (66) a Jana (55). Sympatické je, že zastávku nehyzdia žiadne grafity. „Dúfame, že ak náhodou aj niekto príde, bude mať toľko úcty k umeniu, že to aspoň doplní niečím pekným,“ uzatvára Fuňová so smiechom.
