Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
utorok 15. 10.
Terézia
10°C  Polooblačno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
17.09.2018, 11:55 | Správy | Peniaze

Čaká nás ďalší finančný kolaps? Slová analytika vás nenechajú v pokoji spať

Pred desiatimi rokmi sa zmenil svet. A to doslova. Po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers sa ako lavína spustila vlna prepadov akcií na svetových burzách, krachov finančných inštitúcií a bankrotov podnikov.

Najväčšia kríza za uplynulých 70 rokov mala dopad na stovky miliónov ľudí. Neobišla ani Slovákov. Dnes sa ekonomike už znova veľmi dobre darí, znamená to teda, že sme sa poučili a čierny scenár sa už nezopakuje? Keď 15. septembra 2008 požiadala americká banka Lehman Brothers o ochranu pred veriteľmi, vyzeralo to najprv iba ako čisto americký problém. Lenže po krachu štvrtej najväčšej americkej banky sa zrútil celosvetový finančný svet.

Veľký klam

Krízu mala na svedomí hypotekárna bublina v USA. Miestne banky skrátka požičiavali veľké peniaze na bývanie aj ľuďom, ktorí v skutočnosti nemali na ich splácanie. Navyše v Amerike praskla hypotekárna bublina a premrštené ceny nehnuteľností sa prepadli o tretinu. Ako prvá na to doplatila práve banka Lehman Brothers, ale ukázalo sa, že v chorom systéme fungovali asi všetky banky, a to nielen v USA.

V Grécku kríza Otvoriť galériu

V prvých rokoch po kríze prišlo iba na Západe o prácu 62 miliónov ľudí! Najviac na to doplatili najmenej kvalifikovaní pracovníci, ktorých sa firmy zbavovali medzi prvými. Na druhej strane bankári, ktorí svojou chamtivosťou krízu spôsobili, vyšli z toho bez trestu. A banky, ktoré kedysi zarábali na svojich kšeftoch miliardy, nakoniec museli byť zachraňované z peňazí daňových poplatníkov.

Grécko na kolenách

Kríza v Európe ukázala, že najmä ekonomiky na juhu nie sú v poriadku. Ukážkovým príkladom je Grécko, ktoré takmer zbankrotovalo. V októbri 2009 sa prevalilo, že Gréci falšovali svoje ekonomické výsledky a namiesto 3,6 % hrubého domáceho produktu bol ich štátny deficit takmer štvornásobne väčší! Hrozilo, že grécka kríza pochová celú eurozónu. Situáciu sa podarilo ako - tak zvládnuť najmä vďaka tomu, že od európskych veriteľov a Medzinárodného menového fondu dostalo pôžičky vo výške takmer 300 miliárd eur!

Opatrenia

O pomoc sa začali ozývať aj európske automobilky, ktoré žiadali od Európskej komisie 40 miliárd eur vo forme nízkoeurových pôžičiek. Predaj áut začal rapídne klesať, čo výrazne zasiahlo Slovensko. Do boja s krízou sa tak obula vláda, predaj nových áut sa snažila podporiť tzv. šrotovným.

Ak majiteľ svoje vozidlo staršie ako 10 rokov odovzdal na šrotovisko, dostal až 2 000 € príspevok na kúpu nového auta. Štát sa však v prvom rade musel vysporiadať s hromadným prepušťaním ľudí zo zamestnania. Problémom bol aj nezáujem spotrebiteľov utrácať, v dôsledku čoho sa ekonomika Slovenska prepadla až o 11 %.

Na Slovensku sa Otvoriť galériu

A to všetko v čase, keď sme akurát prijímali euro ako jednotnú menu. „Keď teraz vidíme, ako finančná kríza poškodzuje národné meny niektorých krajín a aké problémy majú niektoré malé štáty s otvorenou ekonomikou, považujeme vstup do eurozóny za ešte pozitívnejší krok než predtým,“ tvrdil vtedajší premiér Robert Fico.

Čo bude?

Postupom času sa začal trh upokojovať a veľká hospodárska kríza sa začína tlmiť, no experti v súčanosti upozorňujú, že nie všetko je zažehnané. Podľa ekonóma Lukáša Kovandu sme sa poučili len do istej miery. „Zdá sa, že to úplne najhoršie EÚ už prekonala, no za cenu obrovských nákladov. Banky stále dokážu až príliš riskovať za každú cenu a za to, čo sa stalo v roku 2008, neboli potrestané. Dlhy stále rastú a práve tie boli jednou z kľúčových príčin finančnej krízy v roku 2008. Väčšina európskych štátov je v tomto smere na tom horšie, ako bola pred desaťročím,“ dodal Kovanda.

Nie je otázkou, či budú problémy, ale kedy prídu

Juraj Karpiš, ekonóm INESS

Do akej miery je Slovensko pripravené na ďalšiu krízu?

- Závisí to od toho, ako bude vyzerať. Posledná kríza zasiahla najmä bankový sektor a zároveň našu spoločnú menu. Myslím si, že banky nie sú úplne v poriadku a slabé miesta eurozóny ešte nie sú vyriešené. Stále máme problém s tým, že každý ručí za dlh každej krajiny v eurozóne, avšak neexistuje nejaký spôsob, akým by mohli mať centrály spoločné fiškálne pravidlá. Čiže nejaká krajina môže míňať peniaze na úkor tej inej cez spoločnú menu.

V ktorých sektoroch by sa prejavila kríza najviac?

- Krízy nikdy nebývajú rovnaké. V roku 2000 praskla bublina v technologických akciách, potom v nehnuteľnostiach. Ťažko sa to odhaduje. Posledná kríza tiež bola v Írsku aj vo finančnom sektore, v Grécku vo verejnom sektore. Závisí to od krajiny ku krajine. U nás, ale aj v Nemecku a Rakúsku rástli najmä ceny nehnuteľností a vidím slabšie miesto v tom, že domácnosti sa, vzhľadom na nízke úroky, rýchlo zadlžili a je možné, že tieto sektory by mohli byť zraniteľnejšie na prípadné problémy. 

Nepomohli by ani opatrenia, ktoré zavádzajú banky pri hypotékach či pôžičkách?

- Pripomína mi to liečenie symptómov a nie problému. Tým hlavným hýbateľom rastu zadlženia domácností boli nízke úrokové sadzby, ktoré ECB schválne vybavila kvantitatívnym uvoľňovaním a práve tie viedli k tomu, že domácnosti si nabrali kopu hypoték. Riešenie cez sprísnenie poskytovania nerieši podstatu problému - nízke úroky, ktoré pomýlili ľudí, aby si zobrali často viac dlhu, ako naň budú mať pri splácaní. Riziko je v tom, že úroky narastú a domácnosti zistia, že ich nevedia splácať. Nehnuteľnosti sa tak budú vracať na trh a to je problém. 

Ekonómovia sa sporia, či sa dá predpovedať nadchádzajúca kríza.

- K ekonomickému spomaleniu dochádza pravidelne, čiže ja to nevidím tak, že či prídu ekonomické problémy, ale kedy. Otázka je, či sa to spomalenie pretaví do takej krízy, ako bola tá posledná. To nie je úplne jasné. Vzhľadom na to, že tie problémy sa riešili rovnako, ako sa riešila prasknutá bublina na trhu technologických akcií, tak predpokladám, že áno. Narástol dlh, riešilo sa to záplavou lacných peňazí, tak mám pocit, že aj v budúcnosti nás môže čakať skôr kríza než recesia. 

Je pre Slovensko prospešné to, že sme v eurozóne? 

- My sme príliš malá krajina, aby sme sa tým problémom, ktoré bude mať eurozóna, vyhli. Vidieť to na ČR, ktorá je zásadným spôsobom ovplyvňovaná, napriek tomu, že nie sú členom eurozóny. V prípade, že eurozóna bude mať také veľké problémy, že by sa začala menová únia rozpadať, tak, samozrejme, bude nevýhoda, že sme v nej a ručíme napr. za talianske dlhopisy alebo dlhy iných krajín.

Ako kríza menila Slovensko

Mzdy

Výška priemernej nominálnej mzdy

2008 - 723,03 € (21 782 korún)

2017 - 954 €

Ceny

Po rokoch, keď iba rástli, v r. 2014 začali po prvý raz klesať. Od vlaňajška opäť stúpajú.

2008 +4,6 %

2014 -0,1%

2017 +1,3%

Hypotéky

Po prevalení krízy banky začali znižovať úrokové sadzby a tie sa už pár rokov držia na minimálnej úrovni.

2008 - 6,38 %

2018 - 3,4 %

Cena za nové bývanie

V čase pred krízou boli ceny nehnuteľností na maxime. Potom rapídne klesli a v posledných rokoch opäť stúpajú.

2008 - 1 549 €/m2

2014 - 1 211 €/m2

2018 - 1 431 €/m2

Nezamestnanosť

V auguste 2008 dosiahla vtedy historické dno. Kríza však priniesla prepúšťanie a obrovský nárast ľudí bez práce. Dnes je na historickom minime.

2008 - 7,36 %

2011 - 12,98 %

2018 - 5,47 %

Súvisiace články:
Autor: mač, joc, aď, Novy Cas
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame z TIVI.sk
Odporúčame z TIVI.sk
Aktuality.sk Správy Ťažký týždeň s J. Gorduličom Podcasty Prémiové čítanie Šport TV program Počasie Horoskopy
Advokát Kvasnica: Prokurátor Trnka zosobňoval nízke morálne hodnoty Aktuality.sk
Najčítanejšie
3h
24h
Americký
Reakcia na inváziu do Sýrie: USA uvalili sankcie na tureckých ministrov a ministerstvá
V tejto budove
Minister financií Kamenický ukázal rozpočet na rok 2020: Takto rozdelí miliardy
Konzervatívny
Tunisania si zvolili prezidenta: Jednoznačné víťazstvo Saída
Tréner nešetril kritikou, zápas s Azerbajdžanom na Tehelnom poli je v ohrození: Čo má Hapal proti trávniku na Slovane?!
Gott podľahol
Po smrti Karla Gotta († 80) prišli dohady: Kde bude miesto posledného odpočinku?
Referentka
Láska starostu a referentky sa skončila vojnou: Drsný boj sa stále zostruje
Jazdu v ťažkom
Ján Hanko si splnil svoj sen: Vláčil som kontajnery, dnes šoférujem mercedes
Pestovateľ jahôd,
Zima je predo dvermi, čerstvé ovocie zoženiete aj teraz: Samozber neskorých malín je hitom
Začiatok lodnej
Veľkolepá regata v Terstskom zálive: More zaplnilo 2 000 lodí
Herec Liam
Foto
Liam Hemsworth v objatí s mladučkou blondínkou: Už má náhradu za Miley
Na šelmy zabávači
Slovenka prevážala tigrie mláďatá do Hainburgu: Rakúsky súd rozhodol o jej vine
Rokovanie vlády
Vláda schválila nominácie na funkciu európskeho prokurátora: Vybrala troch mužov