Hoci boli v Mongolsku len štyri dni, zažili toho viac než dosť a na oddych veľmi čas nebol. „Rozhodne nám však prospela jedna noc s výletom do národného parku. Príroda je v Mongolsku zvláštne monotónna, no krásna, šíra a upokojujúca. Spali sme v jurte a to malo tiež čosi do seba. To bol oddych,“ povedala nám Adela, ktorá mala problém túto krajinu prirovnať k niečomu, čo doteraz videla. „Mongolsko je veľmi špecifické. Najmenej ľudnatá obrovská krajina so silnou hrdosťou sa upínajúca k histórii z čias Džingischána, ktorý vydobyl najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva. Túto hrdosť je z nich cítiť na každom kroku,“ konštatuje.
Ulanbátar plný smogu
Navštívili aj hlavné mesto Ulanbátar. „To sa pasuje s obrovskou výstavbou, dopravnými zápchami a s enormným smogom, ale nájdete tam množstvo prejavov klasickej globalizácie. Čiže nič tam nie je, čo by nebolo aj u nás.“ Vinczeovcov zaujala aj všadeprítomná nomádska kultúra. „Nomádi tvoria skoro polovicu obyvateľstva. Neplatia dane, presúvajú sa, kam chcú a bývajú s rodinami len v jurtách. Čo nám bolo sympatické, je zákon, ktorý nedovoľuje žiadnemu cudzincovi ani firme kúpiť si mongolskú pôdu. Môžu si ju maximálne prenajať. Každý Mongol má zároveň zo zákona právo na svoj kus pôdy bezplatne,“ dodáva Adela.
