Vinczeovci zažili v mongolskom bufete veľký šok: Ten nechutný pohľad je len pre silné žalúdky

Hoci boli v Mongolsku len štyri dni, zažili toho viac než dosť a na oddych veľmi čas nebol. „Rozhodne nám však prospela jedna noc s výletom do národného parku. Príroda je v Mongolsku zvláštne monotónna, no krásna, šíra a upokojujúca. Spali sme v jurte a to malo tiež čosi do seba. To bol oddych,“ povedala nám Adela, ktorá mala problém túto krajinu prirovnať k niečomu, čo doteraz videla. „Mongolsko je veľmi špecifické. Najmenej ľudnatá obrovská krajina so silnou hrdosťou sa upínajúca k histórii z čias Džingischána, ktorý vydobyl najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva. Túto hrdosť je z nich cítiť na každom kroku,“ konštatuje.

Ulanbátar plný smogu

Navštívili aj hlavné mesto Ulanbátar. „To sa pasuje s obrovskou výstavbou, dopravnými zápchami a s enormným smogom, ale nájdete tam množstvo prejavov klasickej globalizácie. Čiže nič tam nie je, čo by nebolo aj u nás.“ Vinczeovcov zaujala aj všadeprítomná nomádska kultúra. „Nomádi tvoria skoro polovicu obyvateľstva. Neplatia dane, presúvajú sa, kam chcú a bývajú s rodinami len v jurtách. Čo nám bolo sympatické, je zákon, ktorý nedovoľuje žiadnemu cudzincovi ani firme kúpiť si mongolskú pôdu. Môžu si ju maximálne prenajať. Každý Mongol má zároveň zo zákona právo na svoj kus pôdy bezplatne,“ dodáva Adela.

 

Načo suveníry?

Mongolsko je obrovské a manželia z neho logicky videli len malú časť. „Príliš historické pamiatky sa tam vzhľadom na nomádsku a potom komunistickú históriu nenachádzajú. Sú veľmi pyšní na sochu Džingischána z roku 2006,“ opisuje Adela, ktorá sa s gigantickým Džingischánom na koni, samozrejme, odfotila. Okrem fotiek a magnetiek im žiadne suveníry tento výlet pripomínať nebudú. „Suveníry sú mimoriadne zbytočná vec,“ smeje sa.

Manželia Mongolsko tiež ochutnali, vrátane kumysu - fermentovaného konského mlieka s malým obsahom alkoholu. „Osobne by som to už piť nemusela, ale nedalo by sa odísť z Mongolska bez toho,“ smeje sa a pridáva aj ďalšie kulinárske zážitky: „Vzhľadom na ich prírodné podmienky je im prirodzené jesť mäso. Ovčia hlava v bufete ma trochu prekvapila, ale inak tam ponúkali klasické mäso ako u nás, aj konské a aj zeleninu. Mne osobne to však všetko zvláštne páchlo. Ale to je vec zvyku.“

Divoká doprava

Dorozumieť sa v tejto krajine vraj bol problém. „Dorozumievali sme sa normálne po anglicky. Mali sme úžasnú sprievodkyňu, vyštudovanú lingvistku, takže sme sa veľa dozvedali o každodennom živote Mongolov. Inak tam skoro všetci hovoria po rusky. Ale to zas my nevieme.“

Pokiaľ ide o bezpečnosť, tu vraj Vinczeovci na žiadne úskalia Mongolska nenarazili. „Akurát doprava je trochu divoká a vzhľadom na to, že tam jazdia autá, ktoré majú volant na pravej, ale aj na ľavej strane, tak máte občas pocit, že auto vedľa vás šoféruje spiaci alebo trojročný človek. Ale napríklad hneď prvý deň sme dostali defekt a okamžite nám zastavilo prvé auto s dvoma chlapíkmi. Jeden sa pustil do výmeny pneumatiky a druhý nás odviezol do hotela. To sa tam stáva bežne. Ľudia stopujú a vozia sa. To by sa asi u nás nedialo.“

Hoci išlo o letnú dovolenku, Adela s Viktorom sa zaobišli bez kúpania, takže žiadne miestne akvaparky zvnútra ani zvonku nevideli. „Myslím, že toto si môžeme užiť aj doma, ani neviem, či tam čosi také bolo. Jazdili sme na koni, strieľali sme z luku a boli sme na parádnom tradičnom vystúpení, kde sme žasli z mongolského hrdelného spevu,“ dodáva moderátorka, ktorá bude spolu s manželom od konca mesiaca cestovať výlučne po Slovensku, keďže ich čaká ďalších trinásť divadelných predstavení komédie Odchody vlakov.