Reč je o skúsenom obrancovi Andrejovi Sekerovi (32), ktorý sa už pred pár dňami na kanadskej klinike podrobil operácii. Vicemajster sveta 2012 Novému Času prezradil, ako prišiel k tomuto zraneniu, koľko by mal na hokejovej scéne absentovať a aj to, kto mu je najväčšou oporou!
? Minulý utorok ste sa podrobili operácii achilovky, ako dopadol zákrok a ako sa cítite?
- Operácia dopadla dobre. Doktor mi povedal, že to nebol zložitý zákrok a za 30 minút mi to dali do poriadku. Chvalabohu, nenastali žiadne komplikácie a ešte večer ma pustili domov. Každým dňom sa cítim lepšie, noha už bolí menej, ustupuje aj opuch a dostávam už aj viac citu do nohy.
? Prvé informácie hovorili o tom, že budete mimo 3 až 6 mesiacov. Aké sú prognózy lekárov a čo vás čaká v blízkej dobe?
- Reálne to vyzerá, že budem mimo hokeja štyri až šesť mesiacov. Všetko závisí od toho, ako sa mi to bude hojiť a ako bude noha reagovať na rehabilitáciu. Teraz budem mať dva týždne dlahu, potom pôjdem na kontrolu a ak bude všetko v poriadku, tak nafasujem ortézu. Potom už začnem postupne s rehabilitáciou.
? Čo sa vlastne stalo, ako došlo k zraneniu. Hovorí sa, že ste sa pošmykli na tréningu počas prípravy na Slovensku?
- Vôbec nie je pravda, že som sa pošmykol! Mal som svoj tréningový plán a všetko išlo pekne ako malo. Na konci tréningu som mal cvičenie zamerané na zmenu smerov. A práve pri tomto behu a zmene smeru, keď som po šprinte dozadu chcel zmeniť smer a bežať dopredu, mi strelila Achillovka. Padol som na zem a hneď som vedel, že je zle.
? Ako na zranenie reagovali v Edmontone?
- Neboli veľmi nadšení. Tak isto ako ja, lebo naozaj som sa cítil super. Mal som pocit, že som dobre pripravený na novú sezónu.
? Vlani ste vynechali takmer polovicu sezóny pre operáciu kolena, teraz zase operácia achilovky. Je ťažké to stráviť po psychickej stránke?
- Určite áno, ale, bohužiaľ, taký je život. Niekedy sa všetko deje pre niečo. Bude pre mňa ťažké opäť dobiehať rozbehnutý vlak počas sezóny, ale neostáva mi nič iné, ako sa na to pripraviť a čo najlepšie sa pobiť s tým, čo ma čaká. A práve to ma motivuje ešte viac!
? Táto sezóna je špecifická aj tým, že o rok bude hokejový šampionát na Slovensku. Myslíte podvedome na to?
- Na to teraz nemyslím. Veľa vecí sa môže dovtedy zmeniť. V prvom rade myslím na moje zranenie a rehabilitáciu. A aby som bol čo najskôr fit a schopný hrať znovu hokej.
? Kto vám je v týchto ťažkých časoch najväčšou oporou?
- Jednoznačne moja manželka Katka a rodina. Bez nich by to bolo oveľa ťažšie. Všetko to, čo Katka pre mňa robí, ako sa o mňa stará a pomáha mi, som jej za to veľmi vďačný!
