Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po sobotňajšom stretnutí nemeckej kancelárky a ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje agentúra DPA.
Rozhovory v tomto novom štvorstrannom formáte sa uskutočnia najskôr na úrovni expertov, vrcholná schôdzka lídrov by mohla prísť neskôr. "Nie je však dohodnutý konkrétny dátum," povedal Peskov v noci na nedeľu podľa agentúry Interfax. Summit v Turecku, ktorého zvolanie na začiatkom septembra zvažoval turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, sa tak zrejme zatiaľ konať nebude.
Merkelová pred schôdzkou s Putinom na zámku Meseberg pri Berlíne v sobotu večer podčiarkla spoločnú zodpovednosť Nemecka a Ruska za riešenie medzinárodných kríz, aké sa odohrávajú v Sýrii alebo na Ukrajine. Podľa vlastných slov je pripravená na tomto pracovať spolu s Putinom. Súčasne varovala pred humanitárnou katastrofou v Sýrii.
Putin vyzval Európu na pomoc pri obnove infraštruktúry v Sýrii s tým, že je potrebné podporiť sýrske regióny, do ktorých by sa mohli vrátiť sýrski utečenci zo zahraničia.
Peskov zdôraznil, že od pracovného stretnutia Putina s Merkelovou sa neočakávali konkrétne výsledky, cieľom bola skôr užšia koordinácia postojov. Hovorca dodal, že lídri hovorili o všetkých vopred avizovaných témach vrátane konfliktu na Ukrajine.
Podľa Kremľa sa Merkelová a Putin zhodli, že budú brániť kontroverzné rozšírenie plynovodu Severný prúd (Nord Stream 2) proti hroziacim sankciám USA. Dohodli sa tiež na pokračovaní bilaterálneho Petrohradského dialógu.
Merkelová a Putin sa naposledy stretli v polovici mája v ruskom čiernomorskom letovisku Soči. Kancelárka následne koncom júla prijala v Berlíne ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. To, že sa ďalšia bilaterálna schôdzka konala už teraz, je vnímané ako známka uvoľnenia napätia vo vzťahoch, výrazne zhoršených od ruskej anexie Krymu spred štyroch rokov, píše DPA.
Merkelová od štvrtka do soboty budúceho týždňa cestuje na návštevu bývalých sovietskych republík Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu. Najmä v Azerbajdžane bude témou aj alternatívny plynovod do Európy, zameraný na zníženie závislosti od ruského zemného plynu.
