Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
pondelok 24. 9.
Ľuboš, Ľubor
16°C  Oblačno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip

Desivé svedectvá známych ľudí z augusta 1968: Mierili na nich samopalmi, ocitli sa priamo pri streľbe

Boli to dni beznádeje, ale i hrdinstva ľudí, ktorí sa s holými rukami postavili okupačným vojskám.

Fotogaléria
24
fotiek v galérii

August ´68 poznačil životy celej generácie, ktorá verila, že aj v socialistickom Československu môže zavládnuť sloboda a spravodlivosť. Ruské tanky ich vyviedli z tohto trpkého omylu.

Vyhnali ma z kasární

Oldo Hlaváček (84), herec

Oldo Hlaváček (84) Otvoriť galériu
Pred päťdesiatimi rokmi mal herec Oldo Hlaváček 34 rokov a na augustové udalosti si dobre pamätá. „V to augustové ráno nás s manželkou zobudil sused. O päť minút sme boli pred panelákom a po prvý raz sme hľadeli na kopy vrčiaceho, besniaceho železa. Tanky sa plazili ulicami Bratislavy ako krvilačné slimáky s kovovými tykadlami. Lenže práve na tento deň ma vojenská správa predvolala na manévre. Nevedel som sa z tej situácie vysomáriť: Ja a stovky tankov na manévre? Rozkaz je rozkaz! Sadol som na bicykel a poďho! Pomedzi tanky som sa prekľučkoval pred hlavnú bránu kasární. Zamknuté! Zazvonil som. Keď slovenský vojak vykukol zo strážnice a počul, prečo som prišiel - zakričal: ,Zmizni lebo v najlepšom prípade prídeš len o bicykel!´ Až u nás na prašiaku som sa prestal triasť,“ dodáva.

Vykúpil som posledný tabak

Andy Hryc (68), herec

Otvoriť galériu
Andy Hryc
Zdroj: anc, aml, úpn
Hryc mal vtedy iba 18 rokov a 19. augusta sa vrátil z Londýna do Bratislavy. Hneď na druhý deň si to namieril za svojou prvou láskou Martou Terenovou. „Jej otec bol šéfom televíznej filmovej tvorby, mama dramaturgičkou v rozhlase. Bývali oproti sídlu ÚV KSS na Hlbokej ulici v Bratislave, ja na Kuzmányho ulici. Okolo 23. hodiny prišla pani Terenová do Martinej izby a povedala mi: ,Andy, už je veľa hodín, choď už domov.´ Tak som sa rozlúčil a išiel som peši domov. Ľahol som si do postele a okamžite som zaspal.“ To netušil, aké hrozné veci sa dali do pohybu. „15 minút po tom, ako som od nich odišiel, dorazil pred sídlo komunistov prvý ruský tank! Ráno o deviatej ma zobudila mama s plačom, aby som vstával, lebo je vojna. Pred naším domom stál ruský tank. Okamžite som si uvedomil, že je zle a že cez vojnu boli veľmi dôležité cigarety. Tak som zobral všetky peniaze, čo sme doma mali a bežal som kúpiť cigarety, aby sme mali čo fajčiť. Ale v žiadnej trafike nemali už ani jednu cigaretu. Až na Hviezdoslavovom námestí mi v trafike pán povedal, že mu zostalo zopár balíčkov najlacnejšieho tabaku značky Taras Buľba. Tak som kúpil posledných päť balíkov a dodnes ich mám doma neotvorené,“ hovorí Hryc.

„Potom sme sa nasťahovali celá partia kamarátov do bytu herca Vlada Černého na Kúpeľnej ulici. No a tam sme začali žúr, ktorý trval asi dva-tri týždne. Vladov byt sa stal strediskom bratislavskej kontrarevolúcie, odkiaľ chodili Juraj Jakubisko a kameraman Igor Luther nakrúcať vojakov a kazety s filmom autami posielali do Viedne.“

V návale emócií však horúce mladícke hlavy zariskovali aj oveľa viac. „Raz večer sme sa trochu opili, pretože sme z toho všetkého boli naozaj nešťastní... Vladov otec bol päťbojársky reprezentant a mal doma asi šesť športových, ale ostrých pištolí. Pod vplyvom alkoholu sme z tých pištolí začali o polnoci strieľať. Rusi nevedeli, čo sa deje a odlifrovali z Hviezdoslavovho námestia obrnený transportér pod balkón Vlada Černého. Na tretiu noc asi o 23.00 prišiel k Vladovi pripitý Igor Luther. Videl tam transportér, otvoril balkón a z druhého poschodia hodil naň váľandu. Bol z toho obrovský škandál, ale nakoniec to slovenskí policajti ututlali.“

Lietadlá svišťali nad hlavou

Rudolf Schuster (84), bývalý prezident

Otvoriť galériu
Rudolf Schuster (84)
Zdroj: anc, aml, úpn
V tom čase pracoval vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach ako vedúci investičného oddelenia. Keďže bol Dubčekovým stúpencom a podporoval obrodný proces, zvolili ho za predsedu závodnej organizácie KSS. A ako si spomína na august 1968? „Ráno 21. augusta som cestoval električkou do centra mesta, aby som sa pozrel, čo sa deje. Všade boli tanky, ľudia hádzali na ne tehly z neďalekého rozostavaného hotela, strieľalo sa. Sovietske lietadlá nám lietali takmer nad hlavami a hluk z nich sa rozliehal po uliciach. Ľudia sa báli, nikto nevedel, či z toho bude vojna. Mali sme vtedy s manželkou štvorročného syna a tiež sme mali obavy a strach, čo bude nasledovať,“ spomína Schuster, ktorému sa rok 1968 stal osudným. „Mal som sa stať námestníkom, ale namiesto povýšenia som musel z VSŽ odísť. Za trest ma preradili do mesta a spravili zo mňa podpredsedu Mestského národného výboru na úseku služieb, skadiaľ ma mali po roku odvolať. To sa však už nestalo.“

Vysielali sme, aj keď na nás mierili samopalmi

Dana Hermannová (87), bývalá hlásateľka spravodajstva

Dana Hermannová Otvoriť galériu
Dana Hermannová (87)
Zdroj: anc, aml, úpn
Kedysi patrila k známym tváram Slovenskej televízie. Do roku 1966 robila programovú hlásateľku, potom ju vedenie preradilo na spravodajstvo do Televíznych novín. A tam ju zastihol aj august 1968. „Ráno 21. augusta som si zapla televíziu a počula som kolegyňu z Česka Kamilu Moučkovú, ako hlási, že nás prepadli vojská Varšavskej zmluvy. Bol to strašný šok. Utekala som do televízie na Námestie SNP. Stretla som sa tam s režisérom, kameramanom, technikom a začali sme vysielať. Vysielali sme dve hodiny, potom nás našli ruskí vojaci. Namierili na nás samopaly a museli sme odísť. Ani neviem, ako som prešla cez námestie. Pamätám si, že niektorí boli prekvapení, že ešte žijem, pretože kamera zachytila, ako na nás mieria samopalmi,“ spomína pani Dana na hrozné zážitky.

„Na druhý deň sa k nám pridali aj kolegovia Jarka Košťová († 81) a Dušan Polák († 81). Vysielali sme ešte desať dní z rôznych utajených miest, napríklad z televíznych garáží alebo z rozostavaných budov a informovali ľudí, čo sa deje. Vedeli sme, že to, čo robíme, je nebezpečné a mali sme aj strach. Potom nám však dovolili vrátiť sa do televízie, ale už nastal proces normalizácie a hlásiť som mala iba také správy, ako im vyhovovali. A to mi po vôli nebolo. Keďže som nebola ochotná zo svojho názoru ustúpiť, dali mi okamžitú výpoveď,“ dodáva Hermannová.

Do vojakov sme hádzali tehly

Viktor Beránek (67), chatár z Chaty pod Rysmi

Otvoriť galériu
Mal krásnych 17 rokov, bolzaľúbený a vôbec nevnímal spoločenskú realitu. „Ráno 21. ma zobudila vydesená mama, že bude vojna a nech si idem rýchlo do Popradu kúpiť nohavice, kým ešte platia peniaze. Dodnes neviem, prečo práve nohavice. Prišiel som na námestie do Popradu a tam už bolo množstvo ľudí. Na nohavice som hneď zabudol. Námestím sa veľmi pomaly tiahla kolóna vojenských áut, ktoré sa nemohli dostať cez dav ľudí. Niektoré autá už mali dokonca aj prepichnuté gumy. S vojakmi ľudia diskutovali, no tí boli nervózni a vydesení... Krížom cez námestie boli odstavené nákladné autá a žeriav, Rusi zrejme poslali tank a dva obrnené transportéry, aby ich odpratali. Na začiatku námestia pri krčme Alfonz sa tank nevošiel vedľa stojacich áut v kolóne, tak odrazil kus rohu budovy.

Nejaký chlap sa pred neho postavil, roztrhal si košeľu a tank do neho narážal. Neviem, ako si poradil s chlapom, lebo ja som sa na to nemohol dívať, ale s nákladnými autami si poradil hravo. Jednoducho ich odtlačil z cesty. Kým však do nich narážal, ľudia odniekiaľ zobrali hasičský hák a snažili sa ním preraziť sudy s naftou, ktoré boli upevnené vzadu na tanku. To som sa už pridal aj ja. Nebolo jednoduché sudy prebiť, ale podarilo sa. Niekto tam potom bežal aj so zapálenými novinami. Ja som sa snažil pridať k ľuďom, čo z lešenia hádzali tehly a kamene na vojenské autá.

Jeden vojak z obrneného transportéra otvoril poklop a vystrčil hlavu. Okamžite ho zasiahla tehla a padol dovnútra. Vzápätí vyšla dávka z guľometu a všetci ľudia na námestí si okamžite ľahli. Mne sa to zdalo málo hrdinské, tak som ostal stáť. Videl som ako guľka zasiahla človeka do brucha a niekoľkých do nôh. Vtom ma niekto strhol na zem. Kolóna sa potom pohla smerom na Svit a dva dni sa nezastavila. Vlastne sa nezastavila 24 rokov. Nikdy som sa s tým nezmieril, ako nás znásilnili a nakoniec som kvôli tomu odišiel hore do hôr. No myslím si, že aj tak sme vyhrali, lebo to, čo nám Rusi vtedy urobili, sa im vypomstilo.“

Vzali mi pas a vyhodili z univerzity

Magda Vášáryová (69), Politička a herečka

Otvoriť galériu
Magda Vášáryová (69)
Zdroj: anc, aml, úpn
V auguste 1968 Magda Vášáryová oslavovala nielen svoje 20. narodeniny a študovala sociológiu, ale aj nakrúcala s režisérom Jurajom Jakubiskom v Piešťanoch film. „Nakrúcali sme film Zbehovia a pútnici. Hrala som tam Dominku a film skončil na 20 rokov v trezore. V noci z 20. na 21. augusta sme sa zobudili v hoteli na hrmot tankov, ktoré prechádzali cez piešťanský kamenný most. Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné, strašné... V hoteli sme zostali uväznení niekoľko dní, nemohli sme nakrúcať, všade boli vojaci a tanky. Nevedeli sme, čo bude. V októbri som mala začať študovať sociológiu na univerzite vo Varšave, ale zostala som doma a na desať rokov bez pasu. Kvôli Jakubiskovmu filmu Vtáčkovia, siroty a blázni, ktorý sme v r. 1969 nakrútili, ma vyhodili z univerzity. Moje štúdiá v zahraničí sa skončili, Divadlo na Korze, kde som hrala, zrušili, moje filmy išli do trezoru,“ vymenúva Vášáryová, čo jej priniesol rok 1968 a dodáva: „Mojej generácii spadla železná opona rovno pred nos....“

Ocitol som sa pár metrov od streľby

Ivan Letko (83), herec

Ivan Letko: Pár Otvoriť galériu
„Dozvedel som sa to až ráno z rádia. Bývali sme s rodinou v Bratislave na Pošni (mestská časť Ružinov). Chcel som vedieť, čo sa deje v meste, a tak som sa tam vybral. Práve som prechádzal Kamenným námestím, keď ruskí vojaci spustili streľbu na nemocnicu Milosrdní bratia. Ľudia boli zhrození, nervózni, bolo to šialenstvo, všetci sa báli, čo sa bude diať. Stretol som sa s mnohými známymi, napríklad s Karolom Polákom, s ktorým sme si povedali, že nejako musíme vydržať... Moja bývalá manželka mala 22. augusta narodeniny a 21. jej prišli brat s mojou švagrinou gratulovať. Ako darček jej doniesli štangľu salámy, lebo sa rozchýrilo, že nebude čo jesť. Obchody boli už prázdne a väčšinou pozatvárané. Bol to nezvyčajný darček, ale vtedy veľmi praktický,“ spomína dnes už so smiechom. „A tiež si pamätám, ako manželka dávala periny von na balkón vetrať a naša dcérka Hanka, ktorá mala vtedy desať rokov, kričala: Mama, nedávaj tie periny von, lebo nám ich rozstrieľajú!“

Otec vrieskal, že je vojna!

Peter Kalmus (64), výtvarník

Otvoriť galériu
Peter Kalmus (64)
Zdroj: anc, aml, úpn
V osudnom čase si užíval letné prázdniny. „Bolo to úžasné obdobie, lebo s vyznamenaním som skončil základnú školu a práve v auguste som sa mal prvýkrát stretnúť s vlastným otcom. Naši sa rozviedli, keď som bol úplne maličký. Cestoval som vtedy do Piešťan, lebo v tom krásnom lete sa pripravovali veľké oslavy mojich 15. narodenín. A jedného rána, ležiac zhodou náhod na skladacej ruskej posteli, otec pribehol len v trenírkach a vrieskal. Ťahal ma preč so slovami, že je vojna! Bol to šok. Zmes všetkých emócií od pesimizmu a sklamania až po bezmocnosť a zúfalstvo. Zostalo to navždy vryté v mojej pamäti. Odvtedy neznášam diktátorskú politiku a nečudujte sa, že rozbíjam kosáky a kladivá.“

Trvalo im celý deň, kým nás našli

Fedor Mikovič (73), bývalý rozhlasový redaktor

Otvoriť galériu
Fedor Mikovič (73)
Zdroj: anc, aml, úpn
Bol jedným z tých, ktorí v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu v čase okupácie prinášali poslucháčom aktuálne informácie o tom, čo sa deje. „Jednou z prvoradých úloh okupantov bolo umlčať tých, ktorí pravdivo informovali,“ hovorí Mikovič. Banskobystrické štúdio, postavené na okraji mesta, nedokázali sovietski vojaci objaviť hneď po vpáde do mesta. Do štúdia prišli až tesne pred polnocou. Banskobystrický rozhlas sa po celodennom vysielaní rozlúčil so slovenskými poslucháčmi hymnickou piesňou Kto za pravdu horí.

Pracovníci štúdia museli ihneď opustiť svoje pracoviská, rozhlas zostali strážiť sovietski vojaci. Našli si však utajené miesta, odkiaľ mohli vysielať ďalej. Denne prichádzali správy o pohybe okupačných vojsk z celého Slovenska. „Ľudia telefonovali, posielali telegramy, prichádzali do štúdia osobne. Vyjadrovali svoje rozhorčenie nad brutálnym potlačením pokusov o demokratizáciu spoločnosti, ale aj podporu internovaným predstaviteľom Československa.“

Od Pražskej jari po normalizáciu

1968

Január - Alexander Dubček bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ.

Február - Do Prahy pricestoval 1. tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev a vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v ČSSR.

Marec - Stretnutie vedúcich predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Drážďanoch. Odznela kritika pomerov v Československu, označených ako plazivá kontrarevolúcia.

Apríl - Prijatie Akčného plánu KSČ. Zaviedla sa väčšia sloboda tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu a vznik dvoch rovnoprávnych štátov. Reformný proces sa označuje aj ako Pražská jar.

Máj - Na rokovaniach v Moskve požadoval Brežnev od Dubčeka rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.

Jún - Československý parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona, podľa ktorého bola cenzúra neprípustná.

14. - 15. júl - Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ, v ktorom tvrdili, že v Československu sa organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania a hrozby.

29. - 1. august - V železničnom vagóne v Čiernej nad Tisou sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ. Vedenie KSČ nepostupovalo na rokovaniach jednotne, traja z členov – Kolder, Biľak a Švestka sa do veľkej miery stotožnili so sovietskymi argumentmi.

3. august - Predstavitelia ZSSR, NDR, MĽR, PĽR, BĽR a ČSSR a podpísali Bratislavskú deklaráciu, podľa ktorej „bratské strany nikomu nedovolia vraziť klin medzi socialistické štáty“ a problémy si vyriešia „vzájomnou pomocou a podporou“.

21. august - Armády Varšavskej zmluvy vtrhli do Českolovenska a obsadili všetky dôležité miesta. Na mimoriadnej schôdzi sa zišla vláda a vyjadrila protest vládam piatich štátov, ktoré sa zúčastnili na okupácii. O situácii v ČSSR začala rokovať Bezpečnostná rada OSN. Predstaviteľov KSČ a štátu internovali v ranných hodinách a odviezli do Moskvy.

23. - 26. august: Na žiadosť prezidenta ČSSR Ludvíka Svobodu prebiehalo v Moskve rokovanie československej a sovietskej politickej reprezentácie. Zúčastnili sa ho aj internovaní politici. Rokovanie skončilo podpisom tzv. Moskovského protokolu, ktorý obsahoval záväzné úlohy pre vedenie KSČ (splnenie požiadaviek z Čiernej nad Tisou, zákaz „protisocialistických organizácií a sociálnej demokracie, upevnenie postavenia orgánov bezpečnosti a armády, stranícku kontrolu tlače a konkrétne kádrové zmeny) a prísľub etapovitého odchodu intervenčných vojsk. Protokol ako jediný z 26 politikov nepodpísal František Kriegel.

16. október - Alexander Dubček, Gustáv Husák a Oldřich Černík v Prahe podpísali zmluvu o pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR.

4. november - Do tohto dňa opustili Československo armády Poľska, NDR, Maďarska a Bulharska. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na území Československa až do roku 1991.

Otvoriť galériu

1969

17. apríl - Na zasadnutí ÚV KSČ sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, do tejto funkcie zvolili Gustáva Husáka. Začalo sa obdobie tzv. normalizácie.

Na invázií sa zúčastnilo:

  • Asi 500 000 vojakov
  • 6 000 tankov
  • Armády ZSSR, Bulharska, Maďarska, Poľska, NDR
  • 108 obetí v Československu
  • Z toho 29 zabitých civilistov na Slovensku
  • 21. 6. 1991 opustil územie Československa posledný okupačný vojak
Diskusia / 214
Súvisiace články:
Autor: Marta Ostricová, Igor Ľudma, Zdeněk Kovář, Denisa Horváthová
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Aktuality.sk Správy Ekonomika Šport Komentáre TV program Počasie Horoskopy Fair Play M. Kovačiča
Víchrica vytrhla
Na Slovensko mieri orkán, môže narobiť škody Aktuality.sk
Rýchle správy
23.9. 20:18
Komentár Ľubomíra Jaška: Ako sa z opozičného lídra za minútu stal sociálny netvor Aktuality.sk
Opozičný líder v priamej konfrontácii s Robertom Ficom zostal verný „svojim“ stravovacím témam. Stihol Smeru vytknúť akurát školské obedy zadarmo a nedostatok čerstvých rožkov počas štátnych sviatkov. S týmto náhradníkom sa zlom v slovenskej politike konať nebude.
23.9. 19:8
Popularita francúzskeho prezidenta znova klesla Aktuality.sk
Popularita Emmanuela Macrona klesla o päť percent.
23.9. 17:30
Bugár pripustil vstup Mosta do ďalšej Ficovej vlády Aktuality.sk
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár pripustil, že by opäť vstúpil do vlády, ktorú by viedol šéf Smeru-SD Robert Fico.
Posledný veľký
Na druhej najväčšej bahennej sopke na svete došlo k erupciám: Vytryskla do výšky stoviek metrov
Hrôzostrašné
Hrôzostrašné zábery z nočného klubu: Zdrogovaný muž zrážal ľudí po tom, čo ho z neho vyhodili!
Alice so svojím
Tínedžerka († 19) oslavovala s priateľom výročie: Vychutnali si večeru, o 4 dni bola mŕtva
Na snímke
Fanúšikovia Dunajskej Stredy sa vyfarbili: Vysmievanie a zámerné blokovanie autobusu Spartaka Trnava
Frustrated
Kvíz
Zodpoviete otázky zo slovenčiny určené deviatakom? Otestujte sa v kvíze
Taký rýchly
Vnuk Buda Spencera dostal riadny výprask: Toto zabolí aj vás
Gizka pochybovala
Gizka Oňová si pred 70-kou udržuje vitalitu jedným rituálom: Toto fakt robí každý deň?!
Emma sa chcela
Peklo na dovolenke v Turecku: Emma odmietla sex, zobudila sa v kaluži krvi
Buckinghamský
Rozruch pred vchodom do Buckinghamského paláca: Pri vchode vyčíňal muž so zbraňou
Poľský crash test
Poľský crash test nedopadol podľa plánov: Takmer pri ňom zomrel človek
Niki Terpstra
Časovka družstiev pre mužský Quick-Step Floors, Slováci zdolali jediný tím
Vodič autobusu
Z toho, čo prezradil vodič bratislavskej MHD, ostanete prekvapení: Toto robím tesne predtým, než sadnem za volant!