Keby ste mali povedať meno jedinej francúzskej herečky, ktorá by to bola? Ak máte viac ako 40 rokov, určite vám napadne Annie Girardot! Práve ona kraľovala v 60. a 70. rokoch francúzskemu filmu a dodnes si ju pamätáme z takých komédií ako Ukradli torzo Jupitera (1980), kde si zahrala po boku Philippa Noireta, alebo z klasickej funésovky – Jeden hot a druhý čehý (1978). Lenže ona nebola len skvelou komediálnou herečkou, ale v 120 filmoch stvárnila tiež charaktery vážnych osudových žien, tvrdých samotárok, emancipovaných policajtiek, sudkýň... Ona sama hovorila, že vari nie je povolanie, ktoré by pred kamerami alebo na filmových doskách nestvárnila.
Bez otca
Annie Girardot sa narodila 25. októbra 1931 v Paríži. Otec ju zaprel, a tak ju vychovávala mama. Dievča dlho verilo, že jej otec zomrel, až keď bola veľká, jej mama povedala, že sa na nich vykašľal a založil si novú rodinu. S matkou však maličká Annie nevyrastala dlho, lebo ju dala na výchovu do inej bezdetnej rodiny. Opäť sa stretli, až keď mala Annie sedem rokov. Na sklonku vojny žili v Normandii, kde sa po vylodení Spojencov zvádzali kruté boje.
Po vojne sa vrátili do Paríža a dievčina sa rovnako ako jej matka stala zdravotnou sestrou. Popritom však navštevovala herecké kurzy a nakoniec vyštudovala konzervatórium.
V 50. rokoch začala hrať v divadlách a parížskych kabaretoch. V roku 1959 dostala prvú veľkú filmovú rolu vo filme Rocco a jeho bratia talianskeho režiséra Luchina Viscontiho. V ňom hral aj Alain Delon, ale nebol to on, kto jej na filmovačke poplietol hlavu.
Annie sa zaľúbila do talianskeho herca Renata Salvatoriho, za ktorého sa v roku 1962 vydala a narodila sa im dcéra Giulia. V manželstve herečka stále pendlovala medzi Parížom a Rímom a hoci ich vzťah nebol práve ukážkový a došlo aj na drsné hádky, Girardot sa s Talianom nikdy nerozviedli. Manželmi zostali aj po odluke až do Salvatoriho smrti v roku 1988.
V jej živote sa po krachu vzťahu s manželom objavili ďalší muži. Napríklad režisér Claude Lelouch, s ktorým mala dvojročný vzťah. On sám neskôr povedal, že to s ňou bolo „na život a na smrť“ a kvôli Annie by neváhal skočiť do vody.
Potom bola s belgickým spevákom Jacquom Brelom, s ktorým sa zoznámila počas nakrúcania filmu Bonnotova banda (1968). Podľa francúzskeho denníka Le Parisien s ním prežila „jednu z najväčších, najromantickejších a najcitlivejších lások“.
Drogy
V roku 1981 sa dala dokopy s režisérom a textárom Bobom Decoutom, hoci bol medzi ním a herečkou 17-ročný rozdiel. Práve Decout je obviňovaný z toho, že Girardot stiahol ku dnu. Počas ich vzťahu totiž herečka prepadla drogám a finančne sa dostala na mizinu. On sa po jej smrti obhajoval, že Annie si nikdy nevedela dávať pozor na peniaze. A pokiaľ ide o drogy, na vine nie je len on. „Na vine sme boli obaja. Všetko sa začalo na jednom večierku, kde všetci pozvaní fičali na kokaíne,“ priznal s tým, že drogy sa pre nich stali „filtrom lásky a sexuality“.
V tom čase začala upadať nielen Annie, ale aj jej kariéra. Na začiatku 80. rokov bola niekoľko sezón bez práce a niesla to ťažko. Drogy a alkohol jej v tejto situácii nepomáhali...
Zabudnutie
Veľkú herečku dostal späť na výslnie v roku 1995 film Bedári 20. storočia, v ktorom hral hlavnú postavu Jean-Paul Belmondo. Annie tam síce dostala iba jednu z vedľajších úloh, ale opäť sa pripomenula Francúzom, ktorí na ňu akosi zabudli. Za Bedárov dostala svojho druhého Cézara. Vtedy dojatá, so slzami v očiach na pódiu povedala: „Neviem, či som chýbala francúzskej kinematografii, ale pokiaľ ide o mňa, francúzska kinematografia mi chýbala veľmi... zúfalo... bolestne.“
Prvú prestížnu cenu Cézar dostala v r. 1977 a tretiu, poslednú, v roku 2002 za vedľajšiu rolu v Pianistovi.
Smutný koniec
Krátko nato sa u nej začala prejavovať Alzheimerova choroba, verejnosti ju priznala v roku 2006. Herečka postupne strácala pamäť a čoraz viac zostávala zahĺbená vo svojom vnútornom svete, kam sa nedalo preniknúť. Ešte keď bolo viac svetlých ako temných chvíľ, umožnila nakrútenie dokumentu o svojom boji s chorobou. Tam sa vyznala: „Filmy, ktoré som nakrútila, a ľudia, ktorých som milovala, tvoria krásny príbeh môjho života. Iba s tým rozdielom, že teraz ich poznáte lepšie ako ja...“
V posledných rokoch života musela Annie opustiť svoj prepychový apartmán na parížskom námestí Place Vendôme a dožila v súkromnom sanatóriu. Zomrela 28. februára 2011 v parížskej nemocnici.
Jej naj filmy
- 1960 Rocco a jeho bratia
- 1963 Stalo sa v Turíne
- 1973 Liečba šokom
- 1974 Juliette a Juliette
- 1978 Nežné kura
- 1978 Jeden čehý, druhý hot
- 1980 Ukradli torzo Jupitera
- 1981 Čierny talár pre vraha
- 1984 Čierna listina
- 1995 Bedári 20. storočia
- 2001 Pianista
