Takú horúčavu by vydržal málokto. Šachta Franšcšachta, známa aj ako František v Banskej Štiavnici, je hlboká 562 metrov.
Teplota ovzdušia tam dosahovala 42 stupňov Celzia a horniny dokonca až 55 stupňov Celzia. Baník pri práci v takejto hĺbke nezniesol žiadny odev a obuv. Preto dobývali rudu nahí a bosí. Najtvrdší borci nemali dokonca na sebe ani koženú zásteru, ktorá ochraňovala ich intímne miesta. Dokazujú to aj zábery v archíve Slovenského banského múzea.
V štôlni František bolo extrémne teplo, preto pracovali baníci nahí, alebo takmer nahí. Na bedrách mali ošliador - zásterku z oslej kože, ktorá im zakrývala pohlavie, a keď si ju presunuli dozadu, dalo sa na nej sedieť. „Ako išli baníci do hĺbky, teplota sa zvyšovala a oni sa prispôsobili prostrediu bane a vyzliekli sa. Samozrejme, nie všade pracovali nahí,“ hovorí Magdalena Sombathyová, zástupkyňa riaditeľa Slovenského banského múzea.
„Práca baníkov bola veľmi náročná. Pracovali v troch zmenách. Ranná sa začala o štvrtej hodine a končila o dvanástej, denná sa začínala o dvanástej a končila o ôsmej, nočná šichta sa začínala o ôsmej a končila o štvrtej ráno. Pracovali v osemhodinových zmenách. Nariadil to Maximiliánov banský poriadok v roku 1570, ktorý požadoval, aby baníci odpracovali 44 hodín za týždeň,“ dodáva Magdalena Sombathyová. Koniec ťažby v Banskej Štiavnici prišiel v 90. rokoch.
