Riccardo Morandi sa stal známy konštrukciami z predpätého resp. vystuženého betónu. Po ukončení štúdia v roku 1927 získaval skúsenosti v Kalábrii, pričom pre predpätý betón nachádzal uplatnenie práve v oblastiach často ničených zemetraseniami. Po návrate do Ríma si otvoril vlastnú kanceláriu.
Podieľal sa napríklad na prácach na letisku Fiumicino v Ríme. Z ostatných diel možno spomenúť Most Ameriga Vespucciho vo Florencii, Viadukt Fiumarella v talianskom Cantazare, Most Kinnaird v Kanade či Most Vadí el Kuf v Lýbii.
Medzi najznámejšie Morandiho diela patrí Most Generála Rafaela Urdanetu cez jazero Maracaibo v západnej Venezuele. Most, ktorý uviedli do prevádzky v roku 1962 bol dlhý až 8678 metrov. Toto stavebné dielo sa podobá na janovský most nielen vzhľadom, ale aj nešťastným osudom. V apríli 1964 ho poškodil pri náraze ropný tanker. Pri tejto nehode zahynulo sedem ľudí.
Most ponad rieku Polcevera v Janove bol postavený v rokoch 1963-67 pre taliansku vodárenskú spoločnosť. Je dlhý 1102 metrov, jeho výška dosahuje 45 metrov, tri mostné piliere siahajú až do výšky 90 metrov. Slávnostne ho otvorili 4. septembra 1967 za účasti vtedajšieho talianskeho prezidenta Giuseppeho Saragata. Most sa však musel viac ráz rekonštruovať a opravovať.
Morandiho konštrukcie z predpätého betónu zavesené na oceľových lanách s nízkym počtom pilierov sú na pohľad veľmi pôsobivé, no podľa odborníkov sú ekonomicky menej efektívne, než konštrukcie s väčším počtom pilierov.
