Češka Lucie zverejnila na Facebooku v skupine pre cestovateľov svoju spomienku na letnú rekreáciu v časoch socializmu. Jej "priznanie" získalo stovky lajkov a podnietilo aj ostatných k nostalgickým komentárom a napísaniu vlastných príbehov.
"Spomínam si na dovolenku z roku 1977 zo Zlatých Pieskov v Bulharsku a na to, ako mi v prvej triede spolužiaci závideli, pretože ísť k moru bola vtedy rarita a veľké šťastie. Vlastnili sme žigulíka, fáro ako hrom. Rodičia v ňom vzadu sklopili sedačky, batožinu napchali na dno, na to položili nafukovacie matrace a my deti sme po celú dobu ležali na lôžkach. Samozrejme, že sme neboli pripútaní!
Keďže cesta bola dlhá 1 700 km, diaľnice v dnešnej podobe neexistovali, frčali sme s prestávkami takmer dva dni. Bez klimatizácie... Tú radosť, keď rodičia v kempe upevnili kolíky stanu, si neviete predstaviť. Potom to modré more a jemný bulharský piesok, z ktorého sme stavali hrady. A všetky tie neznáme chute, ktorými sme mohli občas nahradiť český lunchmeat, bravčové konzervy, paštéty a ďalšie šmakotky dovezené z domova. Najviac si spomínam na Eskymo, malo chuť najluxusnejšej zmrzliny sveta. Môj tatino zasa nezabudne na vyprážané kobylky, ktoré vtedy po prvýkrát ochutnal. V kempe sme mali mnoho českých kamarátov, hrali karty a kúpali sa v mori! Lenže dva týždne utiekli ako voda a cesta späť bola opäť o dvojdňovej púti k domovu. Keby moja maminka pri vetraní a vyhánaní múch za jazdy v Rumunsku nestratila doklady vrátane pasu a peňazí, naša dovolenka by bola v celku pokojná až nudná. Mamka sa však postarala o ten správny adrenalín. Stále ju vidím, ako predáva na rumunskom WC ženám svoju spodnú bielizeň, aby mohla kúpiť chlieb a do ČR sme neumreli hladom. Z toho vyplýva - sláva súčasnému cestovaniu, i keď to za socíku malo pre mňa neopakovateľné kúzlo," opísala Lucie, ktorej príbeh získal 1 300 lajkov a 500 komentárov.
"Krásne a pravdivo napísané. My sme mali to isté, ale v Maďarsku a pri Balatone. Nezabudnuteľné zážitky," napísala Markéta. A ako ste vtedy dovolenkovali vy?
