Takto Stano Dančiak († 75) vyrastal, študoval, vojenčil, pracoval a najmä nás všetkých zabával...
Vojnové dieťa
Mal necelé tri roky, keď sa skončila 2. svetová vojna. Na toto obdobie veľmi intenzívne a sebe vlastným humorom spomínal: „Otec bol z Liptova a myslel si, že v jeho rodisku budeme v bezpečí schovaní. Netušil však, že mňa, brata a mamu poslal priamo na front. Hneď prvý deň nám zhabali všetku stravu a dennodenne sme potom stáli pred obecným úradom s rukami nad hlavou. Raz nás tam postavili Rusi, aby mohli vyrabovať dedinu, inokedy zas Nemci.“
Začiatky komunizmu
„Veľké problémy mal môj strýko, ktorý bol kulak a nikdy v živote nevstúpil do JRD. A to zomrel v osemdesiatych rokoch! No a keďže na svojich majetkoch nevládal hospodáriť sám, tak mu musela pomáhať celá rodina. Môj otec bol demokrat a od neho som dostal dobrý základ. V roku 1946 z Demokratickej strany vystúpil a už do žiadnej nevstúpil. V tomto som po ňom.“
