Keďže sa združenia zamestnávateľov a zamestnancov do polovice júla nedohodli, vyložil karty na stôl rezort, ktorý navrhuje zvýšenie zo 480 € na 520 €. Odpoveď sociálnych partnerov na seba nenechala dlho čakať a zdá sa, že Richtera ešte čakajú tuhé rokovania.
Súčasná garnitúra pokračuje v línii, v ktorej hovoria, že Slovensku sa darí, a tak to musia pocítiť občania. „Vyšší nárast sumy minimálnej mzdy na rok 2019 je opodstatnený najmä vzhľadom na pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov, ktorý sa očakáva aj v nasledujúcom období,“ obhajuje ministerstvo nárast minimálky. Zvyšovanie podľa rezortu práce zohľadňuje rast produktivity práce a priemernej mzdy, preto môže mať skôr pozitívny, než negatívny vplyv na zamestnanosť. S týmto tvrdením sa stotožujú aj odborári, tí však prostredníctvom Konfederácie odborových zväzov navrhujú zvýšenie až na 635 € namiesto deklarovaných 520 €.
Vysvetľujú to odporúčaniami Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý hovorí, že minimálny plat by mal obsahovať aspoň 60 % priemernej mzdy. Tá je v súčasnosti hlavne vďaka Bratislavskému kraju na sume 954 €. Zamestnanci tiež poukazujú na zdražovanie potravín a štatistiku, podľa ktorej žilo v roku 2016 pod hranicou chudoby 668 439 osôb. „Čím je minimálna mzda vyššia, tým je zamestnanec viac motivovaný pracovať a preferovať zamestnanie pred poberaním rôznych sociálnych dávok,“ uviedla viceprezidentka KOZ-u Monika Uhlerová.
Čakajú rokovania
Takýmito krokmi však odborári nahnevali druhú stranu - zamestnávateľov, ktorí tlačia na nižšie zárobky. „O návrhu na úpravu sumy mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy pre rok 2019 boli predstavitelia AZZZ SR pripravení rokovať, avšak iba za predpokladu, že tieto rokovania budú rešpektovať reálne ekonomické a sociálne ukazovatele a zákonom dané kritériá. V opačnom prípade považujeme takéto rokovania za neefektívne,“ povedala hovorkyňa asociácie Miriam Špániková.
Požiadavku odborárov považuje asociácia zamestnávateľov za nezmysel: „Návrh KOZ vo výške 635 eur považujeme za absolútne nereálny, nakoľko predstavuje také zásadné navýšenie minimálnej mzdy, ktoré nemá žiadnu oporu v reálnych ekonomických číslach.“ Požadujú zavedenie vzorca na pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Ministerstvo oponuje, že kľúč existuje a je súčasťou zákonných pravidiel, no určuje len minimálne zvýšenie. „Vláda pri určovaní výšky minimálnej mzdy vždy prihliada na ekonomickú kondíciu krajiny,“ povedal hovorca Michal Stuška. Návrh Richtera však ešte nie je definitívny a zmeniť ho môže vláda na ďalšom rokovaní.
Stanislav Mráz (52), školník, Košice, plat 520 eur
To zvýšenie minimálnej mzdy je v podstate celkom slušné. Ja som totiž začínal s platom bývalých 1 400 korún a teraz to prilepšenie v prepočte vychádza na 1 200 korún! Samozrejme, že by som chcel zarábať viac, ale keďže to nie je reálne, musím byť spokojný. A čo by som si kúpil za 40 eur navyše? Možno by som ich uložil na úrok, prípadne kúpil niečo s výraznou zľavou, z čoho by som mal osoh a aj dobrý pocit.
Problém pre malých podnikateľov
Róbert Chovanculiak, ekonomický analytik INESS
Je to také každoročné cvičenie. Odborári prídu so svojimi číslami, zamestnávatelia s miernym navýšením a nakoniec rozhodne aj tak priamym nariadením vláda. Zvýšenie minimálnych miezd nespôsobí žiadny problém bohatým regiónom, napríklad na západe krajiny, kde ani teraz firmy nevyplácaju minimálne mzdy. Problém vznikne na východe, kde sú stále problémy s nezamestnanosťou. Malí podnikatelia v hoteliérstve, reštauráciách budú možno musieť prepúšťať, poprípade zavrieť. Toto sa ukáže, hlavne ak opadne ekonomický boom. Teraz sa síce ekonomike darí, no nemusí to tak byť stále. Ak dôjde k recesii, politici určite minimálku neznížia, to sa nikdy v histórii nestalo. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že priemerná mzda vzrástla medzi rokmi 2013 a 2018 o 21 %, zatiaľ čo minimálna mzda neúmerne, takmer až dvojnásobne, o 42 %.
Zvyšujú sa personálne náklady
Jana Glasová, analytička Poštovej banky
