Smútok a prázdnotu v srdci prežíva aj hercov kolega František Kovár (71). Ten mal v najbližšom čase veľké plány, ktoré sa už bohužiaľ nenaplnia. Chcel navštíviť svojho kamaráta a možno mu opäť prečítať z knihy Oproti času. Legendárny herec to mal totiž veľmi rád. Práve úryvky z tejto knihy ho preniesli do krásnych čias v období starej Bratislavy...
Kovára a Dančiaka spájalo okrem herectva aj priateľstvo. Preto smrť kamaráta berie herec veľmi ťažko. „Mal som ho veľmi rád. Veľmi som si vážil to, čo urobil v rámci postáv, ktoré hral. Mal obrovský komediálny talent a dokázal aj na skúškach alebo všade, kde sme boli spolu, v rámci humoru a toho jeho pozerania sa na svet, motivovať. Vďaka tomu sme videli svet inak. Tak optimistickejšie,“ začal rozprávanie pre Nový Čas Kovár, ktorý Dančiaka samozrejme navštevoval.
„Bol som za ním naposledy tak pred dvomi rokmi. Navštívil som ho aj v nemocnici a chcel som za ním ísť cez tieto prázdniny, ale nebol na tom zdravotne dobre,“ hovorí smutným hlasom herec. Pár týždňov prešlo a Kovár stále na svojho priateľa myslel. „Práve sme sa vrátili z dovolenky a chcel som ísť za ním aj teraz. Zaskočilo ma to veľmi,“ priznáva. V pamäti sa mu však vynárajú krásne spomienky na časy, ktoré spolu prežili.
Gesto pre priateľa
Herec počas svojich návštev okrem debát o živote siahol aj po knižke a svojmu priateľovi čítal. „Bolo to párkrát. Milan Čorba napísal skvelú knižku Oproti času, kde boli časti z Bratislavy, z atmosféry a prostredia, ktoré Stano poznal. Takže ja som si vtedy povyberal také časti, ktoré som mu čítal. Bol samozrejme tomu rád, pretože sa mu oživili spomienky na Bratislavu, na to, čo tam opisoval Milan Čorba v čase, keď bol Stano mladý,“ hovorí láskavým hlasom Kovár, pre ktorého to bol pekný čas strávený s kolegom. „Bolo to len také priateľské gesto. Myslel som si, že budem chodiť častejšie, ale viete, ako to je dnes. Príde do toho niečo...“ Pri otázke, čo by odkázal svojmu priateľovi do neba, nastane chvíľu ticho. Akoby herec hľadal tie správne slová. „Som ti vďačný za veľa úžasných chvíľ, ktoré si pre nás pripravil počas svojho života. Nielen ako tvoj kolega, ale aj ako divák...“
