No len 19 ju dostalo dvakrát a medzi nimi je aj Slovák. Matejovi Kocákovi († 35) udelili za hrdinské činy v 1. svetovej vojne okrem dvoch Medailí cti aj Purpurové srdce za zranenie v boji. Príbeh hrdinu z Gbiel (okr. Skalica) vypátral nadšenec histórie Miroslav Čársky (75).
Gbelčan Miroslav Čársky sa zaujíma najmä o 1. svetovú vojnu. K informáciám sa dostal náhodou, keď pátral po svojich predkoch. Jeho mama sa totiž za slobodna volala Kocáková. Vďaka tomu objavil aj prvé správy o nevšednom mužovi. Matej Kocák sa narodil 30. decembra 1882 v Gbeloch a mal brata Pavla a sestru Alžbetu. V roku 1906 emigroval z Rakúsko-Uhorska do USA, kde sa zapájal do slovenských spolkov a o rok neskôr vstúpil do námornej pechoty. Bojoval v Mexiku, Dominikánskej republike a neskôr aj v 1. svetovej vojne na západnom fronte vo Francúzsku, kde 18. júla 1918 viedol útok v lese pri meste Soissons. „Postup jeho práporu zastavilo skryté guľometné hniezdo. Kocák sa však nenechal zastaviť a sám prenikol až k nemu a zlikvidoval ho. Vyradil dvoch alebo troch Nemcov. Dostal ich len jedným nožom,“ vysvetľuje Miroslav Čársky. V ten deň to však nebol jediný hrdinský čin statočného Slováka. „Natrafil na ustupujúcich francúzskych vojakov, ktorých zastavil a donútil ich k útoku. Zlikvidovali aj druhé nemecké guľometné hniezdo,“ dodal historik.
Pomenovali po ňom loď
Kocákova 2. divízia námornej pechoty patrila pod vyššie armádne velenie. Za činy z júlového dňa ho navrhlo na vyznamenanie námorníctvo aj armáda. Medailu cti mu tak udelili až dvakrát. Konca vojny sa však hrdina zo Slovenska nedožil. Padol 4. októbra 1918 v bitke o Argonský les, len 39 dní pred koncom vojny. Pochovali ho na americkom vojenskom cintoríne Meuse-Argonne v Romagne-sous-Montfaucon vo Francúzsku.
„Keď vypukla 2. svetová vojna, americkí Slováci vyzbierali 52 miliónov dolárov na tri vojenské nákladné dopravné lode a jednu z nich pomenovali sgt. Matej Kocak,“ objasnil Čársky. Odvtedy v americkom námorníctve udržali pomenovania triedy lodí po Kocákovi. Od roku 1984 sa pod názvom USNS Sgt. Matej Kocak plaví loď dlhá 250 m s výtlakom 49 000 ton. Na rodáka nezabudli ani v Gbeloch, kde je na pomníku padlých tabuľka s jeho menom.
Medaila cti
- Udeľuje sa od roku 1861
- Dostalo ju 3 493 ľudí
- Dvakrát ju získalo 19 hrdinov
- Počas 1. svetovej vojny bolo možné získať dve medaily za jeden čin
- V roku 1919 túto možnosť zrušili
- Kocák dostal jednu medailu od armády a druhú od námorníctva