Ovčiarstvo jej pred rokmi vzalo syna Samka († 9), ktorý tragicky zahynul práve pri záchrane ich oviec. Ona však na svoju záľubu nezanevrela, práve naopak, stala sa z nej úspešná podnikateľka. Jedinečné tradičné slovenské bio produkty z čistého ovčieho mlieka milovníkom bryndze či syrov predáva pri banskobystrickej nemocnici či v tržnici.
To, čo ju dnes živí, dostala podľa vlastných slov do vienka. „Pochádzam z Horehronia, z Polomky. Doma sme vždy chovali ovečky, kravičku, mali sme hospodárstvo, gazdovstvo, takže človek musel pomáhať. A to mi aj zostalo,“ spomína Ingrid Chalupková, ktorá s manželom po svadbe začala podnikať v oblasti salašníctvo. Svoju prácu milovali a lásku k ovciam vštepili aj svojim dvom synom. Jeden z nich, Samko, už ako prvák vedel, koľko vydojí jedna ovce, aký je z nich úžitok, koľkokrát do roka sa strihajú či koľko im treba sena. Mama Ingrid spomína, že keď sa hral, boli zvieratká rozložené po celej obývačke. Jednoducho ich miloval, no táto láska sa mu stala osudnou.
„V ten deň volali svokre, že máme ovečky na koľajniciach. Mladší syn to v telefóne počul. On mal veľmi blízky vzťah ku zvieratám a spravil by pre ne čokoľvek. Preto utekal tie ovečky zachrániť, odohnať ich z koľajiska,“ spomína so slzami v očiach nešťastná matka. „Nepočkal na staršieho brata a ani na svokru a ušiel tam na bicykli. A vlak, ktorý chodí medzi desiatou a pol jedenástou smer Košice – Bratislava, ho zachytil. Dlho sme ho hľadali, bol odhodený asi tri metre od koľajníc,“ pripomína si najhorší deň svojho života Ingrid. „Prežiť svoje dieťa je ten najväčší bôľ, aký existuje,“ smutne uzatvára pracovitá žena.
Pod ochranou syna
Na ovčiarstvo však Ingrid nezanevrela. Po rozchode s manželom odišla pred 15 rokmi do Banskej Bystrice, a ako sama spomína, začiatky neboli pre ňu vôbec ľahké.
„Doslova s dvoma igelitkami som musela začínať úplne od nuly. Zoznámila som sa vtedy s Pavlom Očenášom, ktorý mal salaš a salašníctvu sa venuje už dlhé roky. Dodnes s ním spolupracujem a mám u neho svojich 100 oviec,“ vyratúva dnes už úspešná podnikateľka. „Prvé roky boli ťažké. Každý deň viac ako 16 hodín v práci,“ vysvetľuje Ingrid s tým, že ona sama vyrába salašnícky základ a to biely hrudkový salašnícky syr, bryndzu, ale aj oštiepky. „Mám to dané od Boha, mala som k ovčiarstvu vzťah a hlavne, môj Samko nesmierne miloval zvieratá a pre ne aj zahynul. On ich chcel zachrániť. Toto bol tiež jeden z dôvodov, prečo som pokračovala. Aj pre neho. Bolo to ťažké, ale verím, že drží nado mnou ochrannú ruku, a že vďaka nemu som to všetko zvládla,“ dodáva úspešná žena.
Ako vyzerá bežný deň chovateľky oviec
Ingrid vstáva ráno o 4:00 hod. Po rýchlej káve nasleduje príprava bryndze - namlieť, očistiť a pobaliť. To zaberie chovateľke oviec dve a pol hodiny. Nasleduje rozvoz výrobkov do stánkov pri nemocnici a na tržnicu a už uteká späť do mliekarne, kde balí ostatné syry, dáva etikety, vákuuje syry. Okrem administratívy aj sama predáva, ak je to potrebné. Poobede musí opäť pozbierať výrobky, ktoré sa nepredali a pokračuje mletím bryndze. To si vyžaduje denne niekoľko hodín. Deň pre podnikateľku končí o 22. hodine.
