V poctivú prácu mužov zákona na Slovensku verí len 38 % ľudí, čím sme sa zaradili na chvost európskych krajín. Podobne nízke čísla Slovensko zaznamenalo naposledy pred desiatimi rokmi. Nový Čas zisťoval, čo na nelichotivé výsledky hovorí nové aj staré vedenie polície a ako to chcú zmeniť.
Pravidelný prieskum robí Európska komisia, ktorá medzi ľuďmi zisťuje, ako dôverujú mužom zákona. Slovensko oproti posledne meranej vlne stratilo päť percent a dostali sme sa na úplne posledné miesto. Náladu v spoločnosti zisťovali po tragických udalostiach, ktoré stáli hlavu nielen vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ale aj policajného prezidenta Tibora Gašpara. „Nečudujem sa tým výsledkom. Nie je to len otázka informovania verejnosti zo strany opozičných politikov alebo niektorých médií o činnosti polície, ale skôr o dezinformovaní. Na takú masívnu dvojročnú dezinformačnú kampaň to je ešte dobrý výsledok,“ obhajuje dôvod nízkych čísel Gašpar pre Nový Čas. Verí tomu, že policajti vrátane nového vedenia robia všetko pre to, aby obraz polície bol čo najpravdivejší.
Gašpar si myslí, že na verejnú mienku vplýva napríklad aj viditeľnejší postup polície v kauzách známych ľudí, ako je Marián Kočner či Pavol Rusko. „Samozrejme, že vplýva, nielen kauza týchto dvoch osôb. Pokiaľ je informovanosť aj o pozitívnych, aj negatívnych problémoch objektívna, tak si človek môže urobiť obraz,“ dodáva Gašpar. Pripúšťa, že boli zo strany polície aj problémové kauzy, na základe ktorých sa však nedá robiť obraz o jej celej činnosti. „Významne sa na tom podieľala časť opozície, ktorá intenzívne kritizovala svoju politickú opozíciu cez činnosť polície, najmä ministra vnútra. Samozrejme, neobjektívne,“ skonštatoval Gašpar.
Čistky budú pokračovať
Gašpara vo funkcii prezidenta od júna dočasne nahradil Milan Lučanský. Ten si myslí, že za nízkymi číslami je atmosféra v spoločnosti a nie pochybenia polície. „Podľa môjho názoru mali na výsledky prieskumu veľký vplyv masívne vytvárané protipolicajné nálady spoločnosti po vražde novinára a jeho partnerky. Po takto vybičovanej atmosfére došlo k zmenám na významných postoch Policajného zboru a ministerstva vnútra. Personálna politika Policajného zboru je stále otvorená a dôjde ešte k ďalším zmenám,“ avizuje Lučanský.
Nálady na Slovensku sa podľa neho upokojili a pracuje na tom, aby dôveryhodnosť polície zdvihol do vyšších čísiel. „Moju predstavu a kroky, ako viesť zbor, som začal napríklad auditom v prípade vyšetrovacieho tímu na objasnenie vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky. Spomínaný audit súvisel s technicko-organizačným zabezpečením tímu, teda aby boli vytvorené čo najlepšie podmienky, aby mal dostatočný počet ľudí a prostriedkov na plnenie úloh,“ pochválil sa Lučanský.
(pre zväčšenie kliknite na obrázok)
Slovensko je bezpečné
Milan Lučanský, súčasný policajný prezident
Nálady sa na Slovensku upokojili a pracujeme na tom, aby sme dôveryhodnosť polície zdvihli. Je potrebné zdôrazniť, že napriek výsledkom Eurobarometra je Slovensko vnímané ako bezpečná krajina, príkladom toho je silný turistický ruch. V náš prospech hovoria aj štatistické ukazovatele, objasnenosť vrážd je na 60 % úrovni a taktiež aj v prípadoch majetkovej trestnej činnosti, vlámaní do obydlí, krádeží áut.
Veľa vecí bolo pozitívnych
Tibor Gašpar, bývalý prezident polície
Nie je to len otázka informovania verejnosti zo strany opozičných politikov alebo niektorých médií o činnosti polície, ale skôr o dezinformovaní. Pokiaľ človeku ponúknete len negatívne informácie, tak sa nemôžete čudovať, že ten obraz nebude pozitívny. Z môjho pohľadu bolo pozitívnych vecí viac. Rozhodne sme chceli, aby bolo Slovensko bezpečnejšie a bolo tu menej kriminality, bezpečnejšie cesty, eliminovať hrozby terorizmu, bojovať s extrémizmom či korupciou.
Problémom je aj neochota
Lucia Kurilovská, rektorka Policajnej akadémie
U nás je celkovo nízka dôveryhodnosť k inštitúciám. Pri polícii je to aj tým, že ide o osoby prvého kontaktu a ľudia sa s nimi stretávajú najčastejšie. Zle je vnímaná preto, lebo množstvo mediálne známych káuz nie je vyšetrených a nepoznáme páchateľov. Problémom však je aj dlhé vyšetrovanie, neprijatie trestného oznámenia či zlý prístup k poškodeným. Tiež sa poukazuje na pochybenia polície, pritom často za to nemôže, keďže ju kontroluje prokuratúra.
Nutná je poctivá práca
Marián Magdoško, predseda policajných odborov
Akákoľvek takáto štatistika je nepríjemná. Napriek tomu, čo sa udialo, sa práca slovenskej polície nedá posudzovať len na tomto jednom prípade. Na zdvihnutie dôveryhodnosti je nutná poctivá práca, aby ľudia pocítili, že sme tu pre nich. Stretávame sa často s tým, že príde bombastická správa a nakoniec sa to ukáže úplne inak.
