Karin Majtánová (44), Soňa Skoncová (31), Lucia Mokráňová (26) a Juraj Bača (30) nám predstavili svojich súrodencov, s ktorými ich spája silné puto.
Lukáš Mokráň (26), inžinier, so sestrou-dvojčaťom Luciou Mokráňovou (26), fitnestrénerkou
Ako si spomínate na vaše spoločné detstvo?
Lucia: Keď na to spomínam, hneď sa usmievam. Ja som o 5 minút staršia, a tak som bratovi vždy hovorila, aby poslúchal svoju staršiu sestru a hneď po tejto vete som mu čapla po hlave. Bili sme sa a hrali tak ako všetci súrodenci. V škole sme sedeli v jednej lavici, a tak sa striedalo kamarátstvo s bitkou. (smiech) Bola som vždy tá odvážnejšia, lozila som po stromoch, nebála sa nikam skočiť a Lukáš len pozoroval. Potom vyliezol za mnou na strom a zhodil ma. Celé naše detstvo bolo jedno veľké dobrodružstvo.
Lukáš: Pamätám si, ako som Lucku v zime zavrel na balkóne len v tričku a v teplákoch a nechcel som ju pustiť dovnútra. Začala sa vyhrážať, že vykopne sklo, ale ja som tomu neveril. Ale spravila to.
Boli aj situácie, keď ste chceli byť jedináčikom?
Lucia: Jasné, že boli. Vždy, keď sme niečo zobrali tomu druhému, alebo mi brat niečo zjedol.
Lukáš: Určite. Mali sme asi 13, mama nám kúpila prvý počítač a mali sme rozpis, kto a kedy sa na ňom bude hrať. Keď sa blížil čas, že som mal končiť, povedal som, že radšej by som bol jedináčikom.
Nechceli ste si niekedy vymeniť úlohy a byť tým druhým?
Lucia: To nie. Vždy som bola chlapec aj dievča v jednom. Keď to bolo potrebné, brat mi obliekol hokejovú výstroj, postavil ma do bránky a strieľal do mňa. Potom som mu dala do ruky barbínu a hrali sme sa. Takže sme sa v našich úlohách striedali. Ale tým, že Lukáš bol pokojnejší, vždy mu každý veril, že neurobil nič zlé, všetko padlo na mňa.
Lukáš: Možno len vtedy, keď som dostal vynadané za neskoré príchody domov, zatiaľ čo Lucke mama nikdy nenadávala.
Čo na sebe najviac obdivujete a, naopak, nemáte radi?
Lucia: Nie je nič, čo by mi na ňom prekážalo. Možno len to, že v niektorých situáciách má otcovu povahu, ktorá sa mi vôbec nepáči, tak ho vždy upozorním, aby sa tak nesprával. Môj obdiv má už len preto, že je, že ho mám a že držíme spolu. Rodina je pre mňa najviac.
Kedy vám súrodenec najviac pomohol?
Lucia: Neviem, kedy to bolo najviac. Pomáhame si stále. Potešil ma, keď som bola na farme už 3 mesiace a vedela som, že mi príde na návštevu rodina. Veľmi som si priala, aby prišiel aj on, ale myslela som, že to nedá, lebo telka nie je nič preňho, a tak ma prekvapil, keď sa tam objavil. Keď som mala nehodu, prvý sedel pri mojej posteli v nemocnici.
Lukáš: Sme veľmi prepojení. Vždy tuším, keď sa Lucke niečo zlé deje.
