Znovu ju tam predložili poslanci ĽSNS, a to hneď potom, ako snemovňa na návrh Juraja Blanára (Smer-SD) v júni rozhodla, že o zákone ďalej rokovať nebude, o návrhu ako takom sa teda nehlasovalo.
Takýto postup totiž na rozdiel od neschválenia zákona umožňuje, aby predkladatelia právnu normu predložili opäť prakticky okamžite. Ak by poslanci novelu od ĽSNS neschválili, nebolo by ju možné predložiť skôr ako o pol roka. Plénum sa tak návrhom bude opäť zaoberať na septembrovom zasadnutí.
Kotlebovci chcú presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu.
Súčasné ustanovenie, ktoré dovoľuje interrupcie do 12. týždňa tehotenstva, chcú zo zákona vypustiť. Zároveň tam chcú doplniť pravidlo, že cudzinkám bude možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva len v prípade ohrozenia ich života a s ich súhlasom.
Viacerí poslanci už avizovali, že sa tejto téme chcú venovať. Podľa podpredsedu Smeru-SD Juraja Blanára je medzi poslaneckými klubmi snaha nájsť dohodu na zmene pravidiel. On sám mieni presadzovať ústavnú úpravu zákona. Zároveň zdôrazňuje potrebu podať pomocnú ruku tehotným ženám, aby donosili dieťa a dali ho na adopciu. Budúci adoptívni rodičia by podľa Blanára mohli napríklad matkám platiť náklady súvisiace s tehotenstvom.
Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák, ktorý je zároveň gynekológ, chce presviedčať kolegov v strane aj koalícii, aby pri tejto téme počúvali najmä odborníkov a ženské organizácie. Na nápady, ktoré už odzneli v médiách, Bastrnák reaguje tým, že debatovať sa dá o čomkoľvek. "Ale toto je taká vec, pri ktorej platí, že čím menej politiky do nej vstúpi, tým lepšie," uzavrel.
