Bola to taká sila, že v rádiuse 2 000 km2 vyvrátila milióny stromov. Ak by to zasiaho obývanú oblasť, malo by to katastrofálne následky. Ani po viac ako storočí však vedci netušia, čo spôsobilo záhadný obrovský výbuch.
Je ráno 30. júna 1908. Gigantická explózia otrasie celou Sibírou, približne 800 kilometrov od jazera Bajkal. Zvuk výbuchu počuť do vzdialenosti 1 000 km, tlakovú vlnu, ktorá ešte o 300 km ďalej vyráža okná, zachytia v Amerike aj Európe. Seizmografy po celom svete sa idú zblázniť. Na Zemi sa stalo niečo veľké...
Svetlo v noci
V zlomku sekundy padá približne 60 miliónov stromov, zomierajú tisícky živočíchov a katastrofa pochová aj množstvo lovcov žijúcich pri rieke Podkamennaja Tunguska. Strojvedúci vlaku na istom úseku ešte nedokončenej transsibírskej železnice zastavuje vlak, pretože tlaková vlna ho takmer vykoľají. Cestujúci zazreli letieť svietiacu hmotu a následne počuli obrovský výbuch. Miestny roľník Semion Semionov tiež videl zvláštne nebeské divadlo. „Akoby sa obloha rozdelila na dve. Oheň sa objavil vysoko a široko nad lesom. Z miesta sálalo silné teplo. Potom sa nebo zavrelo, zaznel silný hrmot a mňa odhodilo o pár metrov ďalej. Zem sa otriasala,“ opísal udalosť. Vo Vanavare – vtedajšom najbližšom väčšom meste v okolí – praskali steny a vlna zrazila na zem nielen ľudí, ale aj dobytok. Nikto nechápe, čo sa stalo...
Neznáma explózia dostala do atmosféry odhadom 10 miliónov ton pevných častíc a spôsobila nevídaný rozptyl svetla. „Okolo polnoci bola tma zahnaná pásom červenej a žltej žiary. Tak jasnej, že bolo vidieť ako cez deň. Akoby na obzore zúril obrovský požiar,“ písalo sa v novinách po celej Európe, ktoré si čitatelia mohli pokojne prečítať aj o polnoci ako za denného svetla.
Meteorit či ufo
Cárske Rusko sa v tom čase zmietalo v hospodárskej kríze. Trápili ho úplne iné veci ako nejaký výbuch v močaristej sibírskej tajge, ktorá je aj tak osem až deväť mesiacov v roku zamrznutá. Možno aj preto sa do oblasti dlhé roky nehrnuli žiadne výskumné tímy.
To chcel v roku 1927 zmeniť ruský mineralóg a expert na meteority Leonid Kulik z Ruskej akadémie vied, ktorý bol presvedčený, že sa Zem stretla s nebeským telesom. Po príchode do oblasti výprava neverila vlastným očiam, keď zhrozene pozerala na následky neznámej skazy spred dvadsiatich rokov. Všimli si, že všetky spadnuté stromy sú natočené smerom ku stredu. Kulik s tímom robil v oblasti rôzne prieskumy a vypočúval svedkov. Niektorí z nich sa o záhadnej udalosti báli rozprávať. Do oblasti viedol vedec niekoľko expedícií a celkovo hľadaním meteoritu strávil 12 rokov, no žiadne, ani tie najmenšie úlomky vesmírnej horniny nenašiel.
S oveľa odvážnejšou teóriou prišiel v roku 1946 spisovateľ Alexander Kazancev, ktorý veril, že nad Tunguskou vybuchla mimozemská kozmická loď na jadrový pohon. Jeho teórie sa chytil geofyzik Alexej Zolotov. Počas intenzívneho výskumu v rokoch 1959 – 1987 na mieste hľadal stopy rádioaktívnych izotopov v zemi a vegetácii. Keďže sa výskumu rádioaktivity venoval aj predtým, presne vedel, ako na to. S pomocou pobočky Inštitútu geofyziky v regióne Volga-Ural v sibírskych stromoch hľadal rádioaktivitu. Letokruhy odhalili, že v roku 1909 bola v tejto oblasti naozaj zvýšená rádioaktivita, približne 1,5-násobne. Zolotov bol presvedčený, že tresk spôsobil jadrový výbuch vo výške 5 – 10 km, no v roku 1908 svet o jadrovej bombe ešte ani nechyroval. Mohlo naozaj nad Zemou explodovať jadrové palivo z motorov kozmickej návštevy?
Teslov experiment?
V roku 1973 americkí vedci Albert Jackson a Michael Ryan tvrdili, že explóziu spôsobila zrážka Zeme s miniatúrnou čiernou dierou s veľkosťou niekoľkých desaťmiliontín milimetra. Iní zasa za výbuchom hľadali únik vzácneho zemného plynu či pokusy fyzika Nikolu Teslu, ktorý predvídal možnosť konštrukcie elektromagnetických bômb. Podľa milovníkov záhad mal pritom sám zostrojiť zbraň - lúč smrti, ktorá fungovala na báze molekulárnych lúčov a mohla zničiť pokojne celú armádu na druhej strane zemegule. Z jeho vynálezov mala strach aj americká FBI, ktorá po Teslovej smrti v roku 1943 zhabala všetky jeho osobné veci a zápisky. Hľadala indície, ktoré by mohli viesť k takýmto ničivým zbraniam, avšak podľa zverejnených informácií nič nenašla. Či povedali pravdu, svet netuší.
Na dne jazera
Dnes sa vedci delia na dva tábory. Jedna časť verí, že sa v roku 1908 na Sibíri stretla Zem s kometárnym jadrom, ktoré tvoria zamrznuté plyny a kusy ľadu a po výbuchu by sa vyparili a roztopili. Druhá časť si zasa myslí, že obrovský výbuch spôsobil dopad nebeského telesa, čo zatiaľ zostáva najviac pravdepodobnou teóriou. Ak však v to júnové ráno naozaj nad sibírskou divočinou explodoval meteorid, prečo sa nikdy nenašli žiadne jeho úlomky? Vedci z NASA v roku 1993 vypočítali, že musel mať niekoľko desiatok metrov v priemere! Kam sa stratil jeho kráter?
Do pozornosti sa pred pár rokmi dostalo malé oválne jazero Čeko, ktoré leží osem kilometrov od epicentra výbuchu. „Má nezvyčajne strmé steny spadajúce do hĺbky 50 m a neobvyklý profil pripomínajúci dopadový kráter... Jazero Čeko má tvar lievika, čím sa líši od ostatných jazier na Sibíri, ktoré majú ploché dno,“ vysvetlil Luca Gasperini z bolonského Oceánologického inštitútu, podľa ktorého sa tvarom podobá na krátery po dopadoch asteroidov, napríklad Odesský kráter v Texase. Nedávne výskumy však naznačujú, že jazero, teda minimálne jedna jeho časť v sibírskej tajge existovala už dávno pred tungunskou udalosťou.
Na vyriešenie jednej z najväčších záhad sveta si ešte budeme musieť počkať. Ak by vedci raz predsa len dokázali, že nad našou Zemou pred 110 rokmi naozaj explodoval asteroid, skúmanie tejto udalosti by im mohlo pomôcť odhaliť nebezpečenstvo, ktoré pre našu Zem prestavujú stredne veľké kométy alebo asteroidy.
