V európskom prieskume ho spomenulo 35 percent všetkých účastníkov nad 35 rokov, pričom na Slovensku sú percentá vysoko nad týmto priemerom a patria k najvyšším v celej EÚ. Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) spoluorganizuje v júni medzinárodnú konferenciu „Towards a World for all Ages", ktorá bude prezentovať a šíriť výsledky výskumov popredných odborníkov v oblasti problematiky ageizmu v európskom prostredí. SAV o tom informuje na svojej webovej stránke.
„Hlavným cieľom konferencie je zvyšovanie spoločenského záujmu o ageizmus, jeho pochopenie, ako aj uvedomenie si jeho negatívnych dôsledkov pre jednotlivca a spoločnosť," uvádza SAV. Podľa vedcov existuje dostatok dôkazov o negatívnych účinkoch ageizmu vo všetkých sférach života. „Nachádzame ho na rôznych úrovniach: spoločenskej, rodinnej i individuálnej a je prítomný v mnohých rôznych kontextoch," pokračuje SAV.
Ageizmus podľa vedcov posilňuje sociálnu nerovnosť, pretože sa výraznejšie prejavuje v spojitosti s inými diskrimináciami: starších žien, chudobných ľudí alebo ľudí s demenciou či iným hendikepom. „Navyše, ageizmus, ktorý si osvojíme sami, predstavuje riziko pre jednotlivcov, zapríčiňuje zvýšenú chorobnosť ľudí vo vyššom veku, ba dokonca môže spôsobiť predčasné úmrtie," upozorňujú experti.
Hoci výskum zaoberajúci sa účinnými zásahmi proti tomuto javu má podľa vedcov určité limity, z iných oblastí sú známe potenciálne účinné intervencie. Môžu zahŕňať zvyšovanie povedomia verejnosti a zvyšovanie citlivosti občianskej spoločnosti, presadzovanie patričných zákonov, korigovanie falošných predstáv spoločnosti o živote a potrebách starých ľudí, ako je napr. vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov o tom, že určité procesy sú spôsobené chorobou, a nie starnutím samotným.
